8. kapitola
Prvá reč Bildadova
1Nato sa Bildad Šúachský ujal slova a povedal: 2Dokedy budeš takto hovoriť? Slová tvojich úst sú ako prudký vietor. 3Vari Boh prevracia právo, alebo Všemohúci prekrúca spravodlivosť? 4Ak sa tvoji synovia prehrešili proti Nemu, On ich vydal do moci ich vlastnej viny. 5Ale ak budeš hľadať Boha a Všemocného budeš prosiť o milosť, 6ak si čistý a úprimný, tak teraz povstane kvôli tebe a znovu zriadi príbytok tvojej spravodlivosti. 7Ak aj tvoj počiatok bude chatrný, tvoja budúcnosť bude veľká. 8Pýtaj sa len predošlých pokolení a pozoruj skúsenosti otcov! 9Lebo my sme len včerajší a nič nevieme, lebo naše dni sú len tieň na zemi. 10Oni ťa poučia a povedia ti slová, ktoré im plynú zo srdca. 11Či rastie papyrus bez močiara, či vyrastie šachor bez vody? 12Ešte je v puku, prv než ho zrežú, uschne skôr ako ostatná tráva. 13Tak sa stane všetkým, ktorí zabúdajú na Boha, a zanikne nádej hanobníka, 14ktorý na nitke stavia všetko svoje dúfanie a na pavučine svoju dôveru. 15Oprie sa o svoj dom, ale ten neobstojí, chytí sa ho, ale ten neostane stáť. 16Plný miazgy stojí na slnku a jeho výhonky sa rozrastajú nad záhradou. 17Korene sa mu predierajú hŕbou kamenia, i medzi skalami sa zachytáva. 18Ak ho niekto vykynoží z jeho miesta, i to ho zaprie: Ani som ťa nevidelo. 19To je, hľa, radosť jeho života; a zo zeme už rastie iný. 20Ajhľa, Boh nezavrhne bezúhonného a neupevňuje ruku zločincov. 21Ešte ti naplní ústa smiechom i tvoje pery zvučným jasotom. 22Tí, čo ťa nenávidia, oblečú sa v hanbu, a stanu bezbožných už niet.