8. kapitola
Prvá reč Bildadova
1 Nato sa Bildad Šúachský ujal slova a povedal: 2 Dokedy budeš takto hovoriť? Slová tvojich úst sú ako prudký vietor. 3 Vari Boh prevracia právo, alebo Všemohúci prekrúca spravodlivosť? 4 Ak sa tvoji synovia prehrešili proti Nemu, On ich vydal do moci ich vlastnej viny. 5 Ale ak budeš hľadať Boha a Všemocného budeš prosiť o milosť, 6 ak si čistý a úprimný, tak teraz povstane kvôli tebe a znovu zriadi príbytok tvojej spravodlivosti. 7 Ak aj tvoj počiatok bude chatrný, tvoja budúcnosť bude veľká. 8 Pýtaj sa len predošlých pokolení a pozoruj skúsenosti otcov! 9 Lebo my sme len včerajší a nič nevieme, lebo naše dni sú len tieň na zemi. 10 Oni ťa poučia a povedia ti slová, ktoré im plynú zo srdca. 11 Či rastie papyrus bez močiara, či vyrastie šachor bez vody? 12 Ešte je v puku, prv než ho zrežú, uschne skôr ako ostatná tráva. 13 Tak sa stane všetkým, ktorí zabúdajú na Boha, a zanikne nádej hanobníka, 14 ktorý na nitke stavia všetko svoje dúfanie a na pavučine svoju dôveru. 15 Oprie sa o svoj dom, ale ten neobstojí, chytí sa ho, ale ten neostane stáť. 16 Plný miazgy stojí na slnku a jeho výhonky sa rozrastajú nad záhradou. 17 Korene sa mu predierajú hŕbou kamenia, i medzi skalami sa zachytáva. 18 Ak ho niekto vykynoží z jeho miesta, i to ho zaprie: Ani som ťa nevidelo. 19 To je, hľa, radosť jeho života; a zo zeme už rastie iný. 20 Ajhľa, Boh nezavrhne bezúhonného a neupevňuje ruku zločincov. 21 Ešte ti naplní ústa smiechom i tvoje pery zvučným jasotom. 22 Tí, čo ťa nenávidia, oblečú sa v hanbu, a stanu bezbožných už niet.