Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

42. kapitola

Jób kajúcne uznáva Božiu veľkosť

1 Vtedy Jób odvetil Hospodinovi:
2 Uznávam, že Ty všetko môžeš, a nijaký Tvoj zámer nemožno prekaziť. 3 Kto to bez vedomosti zastiera radu? Hovoril som o tom, čomu som nerozumel, o veciach, ktoré mi boli príliš divné a neznáme. 4 Vypočuj ma, prosím! Budem hovoriť, budem sa pýtať, a Ty ma pouč! 5 Len z chýru som počul o Tebe; ale teraz Ťa moje oko videlo. 6 Preto odvolávam a kajám sa v prachu a popole.

Ospravedlnenie Jóba

7 Keď Hospodin dohovoril tieto slová Jóbovi, riekol Elífazovi Témanskému: Môj hnev vzplanul proti tebe a proti tvojim dvom priateľom, lebo ste nehovorili správne o mne ako môj služobník Jób.
8 Preto si teraz vezmite sedem juncov a sedem baranov, choďte k môjmu služobníkovi Jóbovi a prineste spaľovanú obeť za seba. A nech sa môj služobník Jób modlí za vás; lebo len z ohľadu na jeho osobu nenaložím s vami podľa vášho bláznovstva, lebo ste nehovorili správne o mne ako môj služobník Jób. 9 Nato Elífaz Témanský, Bildad Šúachský a Cófar Naamátsky odišli a urobili, ako im prikázal Hospodin. A Hospodin bral ohľad na Jóba. 10 Hospodin zmenil Jóbov údel, pretože sa modlil za svojho blížneho. Jóbovi zdvojnásobil všetko, čo mal. 11 Vtedy prišli k nemu všetci jeho bratia, sestry i všetci, ktorí ho predtým poznali, jedli spolu s ním v jeho dome, prejavili mu súcit a potešovali ho po všetkom nešťastí, ktoré Hospodin dopustil na neho, a dali mu každý po hrudke zlata a po zlatom prsteni. 12 A tak Hospodin požehnal posledné dni Jóbove viac ako prvé. Mal potom štrnásťtisíc oviec, šesťtisíc tiav, tisíc záprahov dobytka a tisíc oslíc. 13 Mal sedem synov a tri dcéry. 14 Jednej dal meno Jemíma, druhej Kecia a tretej Kerenhappúch. 15 V celej krajine nebolo krajších žien ako Jóbove dcéry. A ich otec im dal vlastnícky podiel medzi ich bratmi. 16 Jób žil potom stoštyridsať rokov a videl svojich synov i synov svojich synov až do štvrtého pokolenia. 17 Potom Jób umrel vo vysokej starobe, nasýtený životom.