39. kapitola
1Či vieš, kedy sa skalné kozy rodia? Či pozoruješ bolesti liahnutia sa jeleníc?2Počítaš mesiace ich brezivosti a poznáš čas, kedy vrhajú?3Skrčia sa, liahnu svoje mláďatá, zbavia sa svojich bôľov,4ich mladé mocnejú, rastú na slobode, odídu a viac sa nevrátia.5Kto pustil zebru na slobodu, kto uvoľnil opraty divému oslovi,6ktorému som step určil za domov a soľnú zem za príbytok?7Zo zhonu mesta sa vysmieva a krik poháňača nečuje;8sliedi po vrchoch, po svojej pastve, a hľadá akúkoľvek zeleň.9Či ti chce slúžiť divý byvol, alebo nocovať pri tvojich jasliach?10Či zapriahneš byvola v brázde povrazom, či pobráni za tebou doliny?11Dôveruješ mu, pretože má veľkú silu, a prenecháš mu svoju námahu?12Veríš mu, že ti dovezie obilie a zhromaždí ho na tvoju holohumnicu?13Či krídlo pštrosice veselo trepoce, má snáď peruť a perie bociana?14Lebo necháva na zemi svoje vajcia a dáva ich v piesku hriať.15Zabúda, že ich noha môže zadláviť a poľná zver rozmliaždiť!16Tvrdo nakladá so svojimi mláďatami ako s nevlastnými, nemrzí ju, ak jej námaha je márna.17Lebo Boh jej odoprel múdrosť, neudelil jej rozum.18Ale ak sa zdvihne, vysmeje sa koňovi i jazdcovi na ňom.19Ty dávaš silu koňovi a ty odievaš hrivou jeho šiju?20Ty mu dávaš skákať ako kobylke? Hrozný je jeho nádherný frkot.21Hrebie v údolí a teší sa; so silou vybehne proti pancieru.22Vysmieva sa strachu, neľaká sa, pred mečom neustúpi.23Rinčí na ňom tulec, hrot oštepu i kopije.24S hrmotom a zúrením hrebie zem, nedá sa zadržať, keď zaznie trúby zvuk.25Keď zvrieskne trúba, zaerdží: Hi! Zďaleka zvetrí boj, povely vodcov a vojnový pokrik.26Či podľa tvojho rozumu vzlietne sokol a rozopne krídla smerom na juh?27Či na tvoj povel zdvíha sa orol a vysoko si stavia svoje hniezdo?28Na brale býva i hniezdi, na skalnom výbežku a na horskom končiari.29Odtiaľ si vyhliadne potravu, jeho oči zďaleka ju zbadajú.30Jeho mladé strebú krv, a kde sú pobití, tam je aj on.