Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

39. kapitola

1 Či vieš, kedy sa skalné kozy rodia? Či pozoruješ bolesti liahnutia sa jeleníc? 2 Počítaš mesiace ich brezivosti a poznáš čas, kedy vrhajú? 3 Skrčia sa, liahnu svoje mláďatá, zbavia sa svojich bôľov, 4 ich mladé mocnejú, rastú na slobode, odídu a viac sa nevrátia. 5 Kto pustil zebru na slobodu, kto uvoľnil opraty divému oslovi, 6 ktorému som step určil za domov a soľnú zem za príbytok? 7 Zo zhonu mesta sa vysmieva a krik poháňača nečuje; 8 sliedi po vrchoch, po svojej pastve, a hľadá akúkoľvek zeleň. 9 Či ti chce slúžiť divý byvol, alebo nocovať pri tvojich jasliach? 10 Či zapriahneš byvola v brázde povrazom, či pobráni za tebou doliny? 11 Dôveruješ mu, pretože má veľkú silu, a prenecháš mu svoju námahu? 12 Veríš mu, že ti dovezie obilie a zhromaždí ho na tvoju holohumnicu? 13 Či krídlo pštrosice veselo trepoce, má snáď peruť a perie bociana? 14 Lebo necháva na zemi svoje vajcia a dáva ich v piesku hriať. 15 Zabúda, že ich noha môže zadláviť a poľná zver rozmliaždiť! 16 Tvrdo nakladá so svojimi mláďatami ako s nevlastnými, nemrzí ju, ak jej námaha je márna. 17 Lebo Boh jej odoprel múdrosť, neudelil jej rozum. 18 Ale ak sa zdvihne, vysmeje sa koňovi i jazdcovi na ňom. 19 Ty dávaš silu koňovi a ty odievaš hrivou jeho šiju? 20 Ty mu dávaš skákať ako kobylke? Hrozný je jeho nádherný frkot. 21 Hrebie v údolí a teší sa; so silou vybehne proti pancieru. 22 Vysmieva sa strachu, neľaká sa, pred mečom neustúpi. 23 Rinčí na ňom tulec, hrot oštepu i kopije. 24 S hrmotom a zúrením hrebie zem, nedá sa zadržať, keď zaznie trúby zvuk. 25 Keď zvrieskne trúba, zaerdží: Hi! Zďaleka zvetrí boj, povely vodcov a vojnový pokrik. 26 Či podľa tvojho rozumu vzlietne sokol a rozopne krídla smerom na juh? 27 Či na tvoj povel zdvíha sa orol a vysoko si stavia svoje hniezdo? 28 Na brale býva i hniezdi, na skalnom výbežku a na horskom končiari. 29 Odtiaľ si vyhliadne potravu, jeho oči zďaleka ju zbadajú. 30 Jeho mladé strebú krv, a kde sú pobití, tam je aj on.