39. kapitola
1Či vieš, kedy sa skalné kozy rodia? Či pozoruješ bolesti liahnutia sa jeleníc? 2Počítaš mesiace ich brezivosti a poznáš čas, kedy vrhajú? 3Skrčia sa, liahnu svoje mláďatá, zbavia sa svojich bôľov, 4ich mladé mocnejú, rastú na slobode, odídu a viac sa nevrátia. 5Kto pustil zebru na slobodu, kto uvoľnil opraty divému oslovi, 6ktorému som step určil za domov a soľnú zem za príbytok? 7Zo zhonu mesta sa vysmieva a krik poháňača nečuje; 8sliedi po vrchoch, po svojej pastve, a hľadá akúkoľvek zeleň. 9Či ti chce slúžiť divý byvol, alebo nocovať pri tvojich jasliach? 10Či zapriahneš byvola v brázde povrazom, či pobráni za tebou doliny? 11Dôveruješ mu, pretože má veľkú silu, a prenecháš mu svoju námahu? 12Veríš mu, že ti dovezie obilie a zhromaždí ho na tvoju holohumnicu? 13Či krídlo pštrosice veselo trepoce, má snáď peruť a perie bociana? 14Lebo necháva na zemi svoje vajcia a dáva ich v piesku hriať. 15Zabúda, že ich noha môže zadláviť a poľná zver rozmliaždiť! 16Tvrdo nakladá so svojimi mláďatami ako s nevlastnými, nemrzí ju, ak jej námaha je márna. 17Lebo Boh jej odoprel múdrosť, neudelil jej rozum. 18Ale ak sa zdvihne, vysmeje sa koňovi i jazdcovi na ňom. 19Ty dávaš silu koňovi a ty odievaš hrivou jeho šiju? 20Ty mu dávaš skákať ako kobylke? Hrozný je jeho nádherný frkot. 21Hrebie v údolí a teší sa; so silou vybehne proti pancieru. 22Vysmieva sa strachu, neľaká sa, pred mečom neustúpi. 23Rinčí na ňom tulec, hrot oštepu i kopije. 24S hrmotom a zúrením hrebie zem, nedá sa zadržať, keď zaznie trúby zvuk. 25Keď zvrieskne trúba, zaerdží: Hi! Zďaleka zvetrí boj, povely vodcov a vojnový pokrik. 26Či podľa tvojho rozumu vzlietne sokol a rozopne krídla smerom na juh? 27Či na tvoj povel zdvíha sa orol a vysoko si stavia svoje hniezdo? 28Na brale býva i hniezdi, na skalnom výbežku a na horskom končiari. 29Odtiaľ si vyhliadne potravu, jeho oči zďaleka ju zbadajú. 30Jeho mladé strebú krv, a kde sú pobití, tam je aj on.