37. kapitola
1 Veru, preto sa mi srdce chveje a chce vyskočiť zo svojho miesta. 2 Počujte, počujte hrmenie Jeho hlasu a hučanie, ktoré Mu vychádza z úst. 3 Vypúšťa ho po šírom nebi a jeho záblesk po končiny zeme. 4 Za Ním rachotí hrom, duní velebným zvukom. Keď počuť Jeho hlas, nezadržuje blesky. 5 Boh predivne hrmí svojím hlasom, činí veľké veci, ktoré nechápeme. 6 Lebo snehu vraví: Padaj na zem! lejaku i dažďu: Mnohým prívalom sa lejte! 7 Na ruku všetkých ľudí vtláča pečať, aby každý človek poznal Jeho dielo. 8 Zver zalieza do svojich úkrytov a býva vo svojich brlohoch. 9 Povíchrica vyráža zo svojej komory a zima so severnými vetrami. 10 Na Božie dýchnutie tvorí sa ľad a šíra hladina vôd tuhne. 11 Aj vlhkosťou zaťažuje oblaky, Jeho blesk rozháňa mračná 12 a blýska sa na všetky strany podľa Jeho nariadenia, aby naplnil všetko, čomu prikazuje na obvode celej zeme, 13 alebo ako trestajúca palica na Jeho zemi, alebo ako dôkaz blahosklonnosti. 14 Počúvaj to, Jób, zastav sa a pozoruj divné skutky Božie. 15 Či vieš, čím ich Boh poveruje, aby zažiarilo svetlo z Jeho oblaku? 16 Vieš ty, ako sa vznášajú oblaky, divy Toho, ktorý je dokonalá múdrosť, 17 ty, ktorého šaty sa rozhorúčia, keď sa zem utíši pod južným vetrom? 18 Môžeš tak ako On rozprestrieť oblačnú oblohu, pevnú ako uliate zrkadlo? 19 Pouč nás, čo Mu povedať; pre temnotu nič nemôžeme vykonať. 20 Treba Mu povedať, že chcem hovoriť? Či povie niekto, že chce zhynúť? 21 Teraz však ľudia nemôžu pozerať do svetla, keď jasne žiari na nebesiach, keď vietor zavial a očistil ich. 22 Od severu prichádza zlatistý jas, okolo Boha je hrozivá nádhera. 23 Všemohúceho nenájdeme, veľký je v moci a v práve; nijakú spravodlivosť nepotlačí. 24 Preto sa Ho ľudia boja; nevšíma si tých, ktorí sa pokladajú za múdrych.