37. kapitola
1Veru, preto sa mi srdce chveje a chce vyskočiť zo svojho miesta. 2Počujte, počujte hrmenie Jeho hlasu a hučanie, ktoré Mu vychádza z úst. 3Vypúšťa ho po šírom nebi a jeho záblesk po končiny zeme. 4Za Ním rachotí hrom, duní velebným zvukom. Keď počuť Jeho hlas, nezadržuje blesky. 5Boh predivne hrmí svojím hlasom, činí veľké veci, ktoré nechápeme. 6Lebo snehu vraví: Padaj na zem! lejaku i dažďu: Mnohým prívalom sa lejte! 7Na ruku všetkých ľudí vtláča pečať, aby každý človek poznal Jeho dielo. 8Zver zalieza do svojich úkrytov a býva vo svojich brlohoch. 9Povíchrica vyráža zo svojej komory a zima so severnými vetrami. 10Na Božie dýchnutie tvorí sa ľad a šíra hladina vôd tuhne. 11Aj vlhkosťou zaťažuje oblaky, Jeho blesk rozháňa mračná 12a blýska sa na všetky strany podľa Jeho nariadenia, aby naplnil všetko, čomu prikazuje na obvode celej zeme, 13alebo ako trestajúca palica na Jeho zemi, alebo ako dôkaz blahosklonnosti. 14Počúvaj to, Jób, zastav sa a pozoruj divné skutky Božie. 15Či vieš, čím ich Boh poveruje, aby zažiarilo svetlo z Jeho oblaku? 16Vieš ty, ako sa vznášajú oblaky, divy Toho, ktorý je dokonalá múdrosť, 17ty, ktorého šaty sa rozhorúčia, keď sa zem utíši pod južným vetrom? 18Môžeš tak ako On rozprestrieť oblačnú oblohu, pevnú ako uliate zrkadlo? 19Pouč nás, čo Mu povedať; pre temnotu nič nemôžeme vykonať. 20Treba Mu povedať, že chcem hovoriť? Či povie niekto, že chce zhynúť? 21Teraz však ľudia nemôžu pozerať do svetla, keď jasne žiari na nebesiach, keď vietor zavial a očistil ich. 22Od severu prichádza zlatistý jas, okolo Boha je hrozivá nádhera. 23Všemohúceho nenájdeme, veľký je v moci a v práve; nijakú spravodlivosť nepotlačí. 24Preto sa Ho ľudia boja; nevšíma si tých, ktorí sa pokladajú za múdrych.