Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

35. kapitola

Tretia reč Elíhúova. Božia nezávislosť od človeka

1 Elíhú sa ujal slova a povedal:
2 Myslíš, že je správne, keď hovoríš: To je moja spravodlivosť pred Bohom? 3 Keď vravíš: Čo mi osoží, čo budem mať z toho, ak budem bez hriechu? 4 Niekoľkými slovami odpoviem tebe, a súčasne tvojim priateľom. 5 Pozri na nebo a pozoruj, pohliadni na oblaky, ktoré sú vyššie než ty! 6 Ak si zhrešil, čo Mu tým spôsobíš? Ak je mnoho tvojich priestupkov, čo Mu tým urobíš? 7 Ak si spravodlivý, čo Mu tým dávaš, alebo čo dostane z tvojich rúk? 8 Tvoja bezbožnosť zasahuje tebe rovného a tvoja spravodlivosť človeka.

Zbožného nepomýli vo viere zemská nespravodlivosť

9 Pre mnohý útlak kričia o pomoc, bedákajú pre násilie veľkých.
10 No nikto nevraví: Kde je môj Boh, môj Tvorca, ktorý za noci nadchýna k piesňam, 11 ktorý učí viac nás ako dravú zver, robí nás múdrejšími ako nebeské vtáky. 12 Tam, kde kričia o pomoc, On neodpovie pre pýchu zlých ľudí. 13 Boh veru nevyslyší márnosť a Všemohúci si ju nevšimne. 14 Ba keď tvrdíš, že Ho nevidíš, tvoj spor ostáva pred Ním, ale musíš čakať naň. 15 Teraz však, pretože hnev Jeho netrestá a nedbá veľmi na priestupok, 16 Jób kvôli daromnostiam otvára ústa a nerozumne mnoho vraví.