35. kapitola
Tretia reč Elíhúova. Božia nezávislosť od človeka
1Elíhú sa ujal slova a povedal: 2Myslíš, že je správne, keď hovoríš: To je moja spravodlivosť pred Bohom? 3Keď vravíš: Čo mi osoží, čo budem mať z toho, ak budem bez hriechu? 4Niekoľkými slovami odpoviem tebe, a súčasne tvojim priateľom. 5Pozri na nebo a pozoruj, pohliadni na oblaky, ktoré sú vyššie než ty! 6Ak si zhrešil, čo Mu tým spôsobíš? Ak je mnoho tvojich priestupkov, čo Mu tým urobíš? 7Ak si spravodlivý, čo Mu tým dávaš, alebo čo dostane z tvojich rúk? 8Tvoja bezbožnosť zasahuje tebe rovného a tvoja spravodlivosť človeka.Zbožného nepomýli vo viere zemská nespravodlivosť
9Pre mnohý útlak kričia o pomoc, bedákajú pre násilie veľkých. 10No nikto nevraví: Kde je môj Boh, môj Tvorca, ktorý za noci nadchýna k piesňam, 11ktorý učí viac nás ako dravú zver, robí nás múdrejšími ako nebeské vtáky. 12Tam, kde kričia o pomoc, On neodpovie pre pýchu zlých ľudí. 13Boh veru nevyslyší márnosť a Všemohúci si ju nevšimne. 14Ba keď tvrdíš, že Ho nevidíš, tvoj spor ostáva pred Ním, ale musíš čakať naň. 15Teraz však, pretože hnev Jeho netrestá a nedbá veľmi na priestupok, 16Jób kvôli daromnostiam otvára ústa a nerozumne mnoho vraví.