32. kapitola
Predstavenie Elíhúa
1Keď títo traja mužovia prestali Jóbovi odpovedať, lebo sa pokladal za spravodlivého,2Búzijec Elíhú, syn Barachélov z čeľade Rámovej, vzbĺkol hnevom proti Jóbovi, lebo seba pokladal za spravodlivejšieho ako Boha.3Aj proti jeho trom priateľom kypel hnevom, pretože nenašli odpoveď, a tak Jóba proste vyhlásili za vinného.4Elíhú čakal, kým hovorili s Jóbom, lebo boli starší ako on.5Keď však Elíhú videl, že ústa troch mužov nemajú čo odpovedať, vzbĺkol hnevom.6Nato sa Búzijec Elíhú, syn Barachélov, ujal slova a povedal: Mladší som vekom, kým vy ste starci, preto som sa ostýchal a bál povedať vám svoju mienku.7Myslel som: Nech prehovorí vek a nech množstvo rokov učí múdrosti.8Ale duch Boží v človeku a dych Všemohúceho dodáva im rozumnosti.9Vysokovekí nie sú vždy múdri, nielen starci chápu, čo je správne.10Preto hovorím: Vypočujte ma. Nech aj ja poviem svoju mienku.11Pozrite, čakal som na vaše slová, počúval som vaše mudrovanie, kým vy ste hľadali slová,12dával som na vás pozor. A hľa, niet nikoho, kto by podvrátil Jóba, kto by z vás odpovedal na jeho reči.13Nevravte teda: Našli sme múdrosť, nech ho premôže Boh, nie človek!14Neupravil na mňa svoje reči, neodpoviem mu vašimi slovami.15Zmätení sú, už neodpovedajú, nedostáva sa im slov.16Mám čakať, keď nehovoria, keď stoja, a už neodpovedajú?17Odpoviem teda aj za seba, prejavím aj ja svoju mienku.18Lebo som plný slov; duch v mojom vnútri ma tlačí.19Hľa, moje vnútro je ako mladé víno, ktoré nemá priestor, puká sa ako nové vínne mechy.20Prehovorím a uľaví sa mi, otvorím svoje ústa a odpoviem.21Nechcem nadŕžať nikomu, človeku nebudem lichotiť.22Lebo lichotiť ani neviem, veď môj Stvoriteľ by ma ihneď uchvátil.