Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

32. kapitola

Predstavenie Elíhúa

1 Keď títo traja mužovia prestali Jóbovi odpovedať, lebo sa pokladal za spravodlivého,
2 Búzijec Elíhú, syn Barachélov z čeľade Rámovej, vzbĺkol hnevom proti Jóbovi, lebo seba pokladal za spravodlivejšieho ako Boha. 3 Aj proti jeho trom priateľom kypel hnevom, pretože nenašli odpoveď, a tak Jóba proste vyhlásili za vinného. 4 Elíhú čakal, kým hovorili s Jóbom, lebo boli starší ako on. 5 Keď však Elíhú videl, že ústa troch mužov nemajú čo odpovedať, vzbĺkol hnevom. 6 Nato sa Búzijec Elíhú, syn Barachélov, ujal slova a povedal: Mladší som vekom, kým vy ste starci, preto som sa ostýchal a bál povedať vám svoju mienku. 7 Myslel som: Nech prehovorí vek a nech množstvo rokov učí múdrosti. 8 Ale duch Boží v človeku a dych Všemohúceho dodáva im rozumnosti. 9 Vysokovekí nie sú vždy múdri, nielen starci chápu, čo je správne. 10 Preto hovorím: Vypočujte ma. Nech aj ja poviem svoju mienku. 11 Pozrite, čakal som na vaše slová, počúval som vaše mudrovanie, kým vy ste hľadali slová, 12 dával som na vás pozor. A hľa, niet nikoho, kto by podvrátil Jóba, kto by z vás odpovedal na jeho reči. 13 Nevravte teda: Našli sme múdrosť, nech ho premôže Boh, nie človek! 14 Neupravil na mňa svoje reči, neodpoviem mu vašimi slovami. 15 Zmätení sú, už neodpovedajú, nedostáva sa im slov. 16 Mám čakať, keď nehovoria, keď stoja, a už neodpovedajú? 17 Odpoviem teda aj za seba, prejavím aj ja svoju mienku. 18 Lebo som plný slov; duch v mojom vnútri ma tlačí. 19 Hľa, moje vnútro je ako mladé víno, ktoré nemá priestor, puká sa ako nové vínne mechy. 20 Prehovorím a uľaví sa mi, otvorím svoje ústa a odpoviem. 21 Nechcem nadŕžať nikomu, človeku nebudem lichotiť. 22 Lebo lichotiť ani neviem, veď môj Stvoriteľ by ma ihneď uchvátil.