31. kapitola
Jób obraňuje svoju nevinu
1Uzavrel som zmluvu so svojimi očami; ako by som mohol teda pozrieť na pannu? 2Aký údel by som mal od Boha zhora a dedičstvo od Všemohúceho z výšin? 3Nehrozí záhuba nešľachetnému a nešťastie činiteľovi neprávosti? 4Či On nevidí moje cesty, nepočíta všetky moje kroky? 5Ak som sa správal klamlivo, ak moja noha hnala sa za podvodom, 6nech ma Boh odváži na spravodlivej váhe a nech pozná moju nevinu. 7Ak sa môj krok odchýlil z cesty a moje srdce išlo za očami, ak mi na rukách lipne dáka škvrna, 8potom nech iný poje, čo ja nesejem, nech je vykorenené, čo mne vyrastie. 9Ak sa moje srdce dalo zvábiť ženou, ak som striehol pri dverách blížneho, 10nech moja žena melie inému a nech sa iní nad ňou skláňajú. 11Bol by to iste hanebný čin a vina zrelá pred sudcov; 12bol by to oheň, ktorý zožiera až po miesto zániku, a všetku moju úrodu by zničil do koreňa. 13Ak som nedbal na právo svojho sluhu alebo služobnice, keď mali so mnou spor, 14čo by som robil, keby povstal Boh, čo by som Mu odpovedal, keby ma skúmal? 15Či môj Tvorca nestvoril v živote aj jeho? Či nás ten istý nestvárnil v lone matky? 16Ak som odmietol žiadosť núdzneho a ak som vdovám kormútil oči, 17ak som sám jedával svoju skyvu, a nejedol z nej aj osirelý 18- veď od mojej mladosti som ho vychovával ako otec, od života matky som ho viedol - 19ak som videl hynúceho bez odevu a chudobného bez prikrývky, 20ak ma nežehnali jeho bedrá a nezohrial sa z vlny mojich jahniat, 21ak som sa zahnal rukou na sirotu, lebo som zazrel v bráne pomoc pre seba, 22nech mi odpadne plece od šije, nech sa mi rameno vylomí z kĺbu. 23Lebo strach som mal pred Božím trestom; nebol by som zniesol Jeho velebu. 24Ak som skladal dôveru v zlato a rýdze zlato som nazýval svojím útočiskom; 25ak som sa radoval, že moje bohatstvo je veľké a že moja ruka mnoho získala, 26ak som videl, ako žiari svetlo slnka a ako nádherne sa šinie mesiac, 27ak moje srdce tajne zviesť sa dalo, takže by som rukou bozky posielal, 28aj to by bola vina súca pred sudcov, lebo bol by som zaprel Boha tam hore. 29Ak som sa tešil zo záhuby nepriateľa, alebo plesal, ak ho stihlo nešťastie, 30ale nedovolil som svojim ústam zhrešiť, tak, že by som žiadal naňho kliatbu. 31Vskutku, chlapi z môjho stanu hovorili: Či je niekto, kto sa nenasýtil mäsom od neho? 32Cudzí človek nenocoval na ulici, svoje dvere otváral som pocestnému. 33Ak som zakrýval ako Adam svoje priestupky, aby som v hrudi tajil svoju vinu, 34mohol by som sa ľakať veľkého davu a opovrhnutie pokolení by ma mohlo strašiť; umĺkol by som a nevyšiel zo dverí. 35Kiežby ma niekto vypočul! Tu je môj podpis. Nech mi odpovie Všemohúci, aj obžalobný spis, čo napísal môj odporca. 36Iste by som to vzal na plece, priviazal by som si to ako korunu. 37Jemu by som oznámil počet svojich krokov, ako knieža by som predstúpil pred Neho. 38Ak moja roľa kričí proti mne a jej brázdy plačú s ňou, 39ak som jej úrodu bezplatne požíval a jej majiteľom život vyhášal, 40nech miesto pšenice bodľač vyrastá a miesto jačmeňa bolehlav. Končia sa reči Jóbove.