Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

29. kapitola

Spomienka na predošlé šťastie

1 Potom Jób pokračoval vo svojej výpovedi a povedal:
2 Kiežby som bol ako v predošlých mesiacoch, ako za čias, keď ma Boh ochraňoval, 3 keď mi Jeho svieca žiarila nad hlavou, pri Jeho svetle som prechádzal temnotou, 4 vtedy, keď som bol v časoch svojej mladosti, za Božej priazne nad mojím stanom, 5 keď ešte Všemohúci bol so mnou a moji chlapci boli vôkol mňa, 6 keď moje kroky kúpali sa v mlieku a skala pri mne vylievala prúdy oleja. 7 Keď som vychádzal bránou mesta a na námestí som si staval sedadlo, 8 keď ma videli mládenci, skrývali sa, starci povstali a zostávali stáť; 9 kniežatá sa zdržovali slov a dlaň si kládli na ústa. 10 Aj šľachticom sa pridúšal hlas a jazyk sa im lepil k podnebiu. 11 Keď ma ucho počúvalo, blahoslavilo ma, a keď oko videlo, vydávalo o mne svedectvo, 12 že som zachraňoval bedára, keď volal o pomoc, aj sirotu, keď nemala pomocníka. 13 Požehnanie hynúcich prichádzalo na mňa a srdce vdov som privádzal k plesaniu. 14 Ja som si obliekol spravodlivosť a mňa odievalo moje právo ako plášť a turban. 15 Slepému som bol očami a chromému bol som nohami. 16 Chudobným bol som otcom a aj neznámemu som preskúmal spor. 17 Nešľachetníkom som rozbíjal čeľuste a korisť zo zubov som im vyrážal. 18 I pomyslel som si: Skonám len so svojím hniezdom a svoje dni rozmnožím sťa piesok, 19 môj koreň má prístup k vode a rosa nocuje na mojich ratolestiach. 20 Úcta voči mne ostane pri mne nová a kuša v mojej ruke sa omladí. 21 Počúvali ma a čakali, mlčky vyčkávali moju radu. 22 Po mojich slovách už neprehovorili, natoľko ich skropila moja reč. 23 Čakali na mňa ako na dážď, otvárali ústa ako na jarný dážď. 24 Usmial som sa na nich, keď nemali dôvery, jas mojej tváre neskalili. 25 Určoval som im cestu, predsedal som im, trónil som ako kráľ uprostred vojska, ako ten, ktorý smutných potešuje.