28. kapitola
Múdrosť je len Bohu prístupná
1Naozaj, striebro má svoje nálezisko, i zlato má miesto, kde ho ryžujú. 2Železo sa dobýva zo zeme a bronz sa leje z rudy. 3Hranice kladie človek tme, až po krajné medze preskúmava tmavé a temné horniny. 4Šachtu otvára ďaleko od bydlísk; tí, čo sú zabudnutí tam, kde nevkročí noha, visia, chvejú sa ďaleko od ľudí. 5Zem, z ktorej pochádza chlieb, dolu je spustošená ako ohňom. 6Ložiskom zafíru sú jej kamene a obsahuje hrudky zlata. 7Orol nepozná chodník k nemu a oko sokola ho nezazrie. 8Pyšné šelmy nestúpali po ňom, ani lev naň nevkročil. 9Ruku kladie na kremeň, od základu prevracia vrchy, 10v skalách vytesáva štôlne a jeho oko zhliadne všetko vzácne, 11zahatáva výtoky riek a skryté veci zeme vyvádza na svetlo. 12Ale kde možno nájsť múdrosť a kde je nálezisko rozumnosti? 13Človek nepozná cestu k nej, nedá sa nájsť v krajine živých. 14Prahlbina vraví: Vo mne jej niet, a more hovorí: Nie je u mňa. 15Nedostať ju za rýdze zlato, ani striebrom nemožno zaplatiť jej cenu. 16Nedá sa vyvážiť ófirským zlatom, ani vzácnym ónyxom a zafírom. 17Nevyrovná sa jej zlato ani sklo, nedá sa vymeniť za zlaté predmety. 18Koraly a krištáľ ani neprídu do úvahy; vlastniť múdrosť je nad perly. 19Nevyrovná sa jej núbijský topás, nedá sa vyvážiť ani rýdzim zlatom. 20Odkiaľ však prichádza múdrosť a kde je nálezisko rozumnosti? 21Zahalená je všetkému, čo je živé, a skrytá aj pred nebeským vtáctvom. 22Miesto zániku i smrť hovoria: Na vlastné uši sme len zvesť o nej počuli. 23Boh pozná cestu k nej, On vie o jej mieste! 24Lebo On dovidí až po konce zeme a vidí všetko pod nebom. 25Keď dal váhu vetru a vodám určil mieru, 26keď dažďu stanovil poriadok a cestu hromoblesku, 27už vtedy ju videl a hlásal, pevne ju postavil a preskúmal. 28Človeku však povedal: Ajhľa, múdrosť je bázeň pred Pánom, rozumnosť je vyhýbať sa zlému.