28. kapitola
Múdrosť je len Bohu prístupná
1 Naozaj, striebro má svoje nálezisko, i zlato má miesto, kde ho ryžujú. 2 Železo sa dobýva zo zeme a bronz sa leje z rudy. 3 Hranice kladie človek tme, až po krajné medze preskúmava tmavé a temné horniny. 4 Šachtu otvára ďaleko od bydlísk; tí, čo sú zabudnutí tam, kde nevkročí noha, visia, chvejú sa ďaleko od ľudí. 5 Zem, z ktorej pochádza chlieb, dolu je spustošená ako ohňom. 6 Ložiskom zafíru sú jej kamene a obsahuje hrudky zlata. 7 Orol nepozná chodník k nemu a oko sokola ho nezazrie. 8 Pyšné šelmy nestúpali po ňom, ani lev naň nevkročil. 9 Ruku kladie na kremeň, od základu prevracia vrchy, 10 v skalách vytesáva štôlne a jeho oko zhliadne všetko vzácne, 11 zahatáva výtoky riek a skryté veci zeme vyvádza na svetlo. 12 Ale kde možno nájsť múdrosť a kde je nálezisko rozumnosti? 13 Človek nepozná cestu k nej, nedá sa nájsť v krajine živých. 14 Prahlbina vraví: Vo mne jej niet, a more hovorí: Nie je u mňa. 15 Nedostať ju za rýdze zlato, ani striebrom nemožno zaplatiť jej cenu. 16 Nedá sa vyvážiť ófirským zlatom, ani vzácnym ónyxom a zafírom. 17 Nevyrovná sa jej zlato ani sklo, nedá sa vymeniť za zlaté predmety. 18 Koraly a krištáľ ani neprídu do úvahy; vlastniť múdrosť je nad perly. 19 Nevyrovná sa jej núbijský topás, nedá sa vyvážiť ani rýdzim zlatom. 20 Odkiaľ však prichádza múdrosť a kde je nálezisko rozumnosti? 21 Zahalená je všetkému, čo je živé, a skrytá aj pred nebeským vtáctvom. 22 Miesto zániku i smrť hovoria: Na vlastné uši sme len zvesť o nej počuli. 23 Boh pozná cestu k nej, On vie o jej mieste! 24 Lebo On dovidí až po konce zeme a vidí všetko pod nebom. 25 Keď dal váhu vetru a vodám určil mieru, 26 keď dažďu stanovil poriadok a cestu hromoblesku, 27 už vtedy ju videl a hlásal, pevne ju postavil a preskúmal. 28 Človeku však povedal: Ajhľa, múdrosť je bázeň pred Pánom, rozumnosť je vyhýbať sa zlému.