27. kapitola
Jób bráni svoju nevinu
1 Jób pokračoval vo svojej reči a povedal: 2 Akože žije Boh, ktorý mi odníma právo, a Všemohúci, ktorý ma roztrpčil: 3 Pokiaľ len dýcham a dych Boží je vo mne: 4 moje ústa nevyrieknu nič nepravé, ani môj jazyk nevypovie lož. 5 Ďaleko som od toho, aby som vám dal za pravdu, dokiaľ neskonám, nevzdám sa svojej neviny, 6 svojej spravodlivosti držím sa pevne a nespustím sa jej, moje svedomie ma nekarhá ani za jeden môj deň. Jób útočí na svojich protivníkov
7 Nech môj nepriateľ pochodí ako previnilec a môj protivník ako zločinec. 8 Lebo akú nádej na zisk má bezbožník, keď Boh mu odníme život? 9 Či Boh počuje jeho volanie o pomoc, keď naňho príde súženie? 10 Môže sa tešiť zo Všemocného a vzývať Boha v každý čas? 11 Poučím vás o Božom zasahovaní. Nezatajím, ako je to so Všemohúcim. 12 Ajhľa, vy všetci ste to videli, prečo teda prednášate takú márnosť? 13 Toto je u Boha údel bezbožníka, taký dedičný diel dostanú násilníci od Všemocného. 14 Ak aj má mnoho synov, má ich pre meč, a jeho potomkovia sa nenasýtia chlebom. 15 Smrť pochová tých, čo zostanú po ňom, a ich vdovy nebudú plakať. 16 Ak aj nahromadí striebra ako prachu a opatrí si šatstva ako hliny, 17 opatrí síce, ale oblečie si ich spravodlivý a striebro rozdelí nevinný. 18 Postavil si dom ako pavučinu a ako kolibu, čo si zlátal hájnik. 19 Boháč si raz ľahne, ale viac to nespraví, otvorí oči, a už ho niet. 20 Hrôza ho prekvapí ako povodeň, za noci uchváti ho víchrica. 21 Zdvihne ho východný vietor a musí ísť, odveje ho z miesta, kde žil. 22 Boh bude dorážať naňho bez ľútosti, pred Jeho rukou musí zutekať. 23 Zatlieskajú nad ním dlaňami, vypískajú ho z miesta, kde žil.