23. kapitola
Jób sa chce stretnúť s Bohom
1 Nato sa Jób ujal slova a povedal: 2 Aj dnes je spurný môj nárek; Jeho ruka ťažko dolieha na moje vzdychanie. 3 Kiežby som vedel, kde Ho nájdem, aby som došiel až k Jeho sídlu. 4 Predostrel by som Mu svoj prípad a ústa by som si naplnil dôvodmi. 5 Rád by som poznal slová, ktoré mi odpovie, a pochopil, čo mi povie. 6 Či by s plnou silou viedol so mnou spor? Nie! Iste by bral zreteľ na mňa! 7 Tam by mu priamy človek podal dôvody, a bol by som navždy oslobodený. 8 Ajhľa, ak idem dopredu, niet Ho tam, ak idem späť, nezbadám Ho; 9 ak pôsobí na ľavej strane, nezastihnem Ho, ak sa skrýva na pravej strane, neuvidím Ho. 10 Lebo On pozná cestu, ktorou kráčam, keď ma preskúša, vyjdem ako zlato. 11 Moja noha sa drží Jeho stopy, Jeho cestu som zachovával a neodklonil som sa. 12 Neodchýlim sa od príkazu Jeho úst, vo svojej hrudi uschovávam slová Jeho úst. 13 Ale On ostáva vždy jeden. Kto Mu odolá? Čo sa Mu zachce, to aj vykoná. 14 Lebo On dokoná, čo mne určil; a mnoho podobných vecí má na mysli. 15 Preto sa ľakám Jeho prítomnosti, keď na to myslím, chvejem sa hrôzou pred Ním. 16 Boh moje srdce zbavil odvahy a Všemohúci ma uviedol do zmätku. 17 Lebo nie tma ma umlčuje, aj keď temnota zakrýva mi tvár.