Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

21. kapitola

Jób neobviňuje ľudí za svoje utrpenie

1 Nato sa Jób ujal slova a povedal:
2 Počúvajte dobre moje slovo a nech mi je to útechou z vašej strany! 3 Dovoľte mi, nech prehovorím, keď dohovorím, môžete sa vysmievať. 4 Či sa ja ponosujem ľuďom? Prečo nesmiem byť netrpezlivý? 5 Obráťte sa ku mne, užasnite a položte si ruku na ústa! 6 Keď pomyslím na to, som v rozpakoch, telo mi zachvacuje hrôza.

Práve hriešnikom sa často dobre vodí

7 Prečo ostávajú bezbožníci nažive? Dosahujú vysoký vek, ba aj zbohatnú.
8 Ich potomstvo spolu s nimi pevnie za ich života a ich výhonky pred ich zrakom. 9 Ich domy sú pokojné bez strachu a Božia palica nie je nad nimi. 10 Ich býk oplodňuje a nikdy nezlyhá, krava sa im telí a nikdy nezvrhne. 11 Svojich chlapcov voľne vypúšťajú ako ovce, ich deti tancujú. 12 Spievajú pri bubne a citare, veselia sa pri zvuku píšťaly. 13 Svoje dni trávia v blahobyte a v pokoji zostúpia do podsvetia. 14 Bohu však vravia: Odstúp od nás, nechceme vedieť o Tvojich cestách! 15 Čím je Všemohúci, aby sme Mu slúžili, a čo osoží, ak budeme na Neho naliehať? 16 Či ich šťastie nie je v ich rukách? Rada bezbožných mi je ďaleká.

Trest by mal stihnúť hriešnika osobne

17 Koľkokrát vyhasne svieca bezbožných a príde na nich nešťastie? Koľkokrát dáva Boh záhubu za údel vo svojom hneve,
18 takže sú ako slama vo vetre, ako pleva, ktorú víchrica odnáša? 19 Odkladá Boh nešťastie pre jeho synov? Nech jemu samému odplatí, aby si to uvedomil. 20 Nech jeho vlastné oči uvidia jeho skazu a nech on pije z hnevu Všemohúceho. 21 Lebo čo mu záleží na jeho dome, keď je už po ňom, keď počet jeho mesiacov je už odstrihnutý. 22 Môže človek učiť múdrosti Boha, ktorý súdi aj najvyššie bytosti? 23 Jeden umiera v plnej sile, celkom bezstarostne a v pokoji, 24 jeho válovy sú plné mlieka, jeho kosti napájané dreňou. 25 Druhý umiera so zatrpknutou dušou, lebo neužil blaho. 26 Spolu budú ležať v prachu a červy ich pokryjú. 27 Poznám ja vaše myšlienky i zámery, čo proti mne strojíte. 28 Lebo hovoríte: Kde je dom šľachticov a kde je stan, v ktorom bývajú bezbožní? 29 Nepýtali ste sa tých, čo precestúvajú, a nevšímali ste si ich príklady, 30 že zlý býva ušetrený v deň nešťastia a zachránený v deň hnevu? 31 Kto mu však do očí povie, ako sa správal, a kto mu odplatí, čo robil? 32 Odnesú ho do hrobu a nad mohylou budú držať stráž. 33 Sladké sú mu hrudy jamy, a za ním pôjdu všetci ľudia, a bezpočetní ho už predišli. 34 Ako ma chcete tešiť márnosťou? Z vašich odpovedí ostáva len klam.