16. kapitola
Jób vytýka priateľom prázdne reči
1Nato sa Jób ujal slova a povedal: 2Počul som už mnoho takého, všetci ste biedni tešitelia. 3Či bude koniec rečiam do vzduchu, alebo čo ťa dráždi, že tak odpovedáš? 4Aj ja by som mohol hovoriť podobne ako vy, keby ste vy boli na mojom mieste, mohol by som hromadiť slová proti vám a pokyvovať hlavou nad vami. 5Posilňoval by som vás ústami a súcit mojich pier by vám uľavoval. 6Keby som hovoril, moja bolesť nepoľaví, ak prestanem, čo z nej ma opustí?Jóbova ponosa proti Bohu i ľuďom
7Teraz ma však vyčerpal, vyhubil mi celé príbuzenstvo. 8Uchopil ma, stal sa svedkom, i moja vychudnutosť povstala a svedčí proti mne. 9Jeho hnev ma roztrhal a znenávidel ma, zubami škrípal proti mne; môj protivník si bystrí na mňa zrak. 10Roztvorili ústa proti mne, postupne ma bili po líci; všetci sa spoločne spájajú proti mne. 11Boh ma vydáva napospas zlostníkom a vrhá ma bezbožníkom do rúk. 12Žil som v pokoji, ale otriasol mnou, chopil ma za šiju a roztrieskal ma, postavil ma sebe za terč. 13Obkľučujú ma Jeho strely, neľútostne roztína moje obličky, na zem vylieva moju žlč. 14Ranu za ranou mi spôsobuje, rúti sa proti mne ako bojovník. 15Na svoju kožu som ušil vrecovinu a do prachu zložil som svoju silu. 16Tvár mi očervenela od plaču a na mojich mihalniciach leží tieň smrti, 17hoci na mojich dlaniach nelipne násilie a moja modlitba bola čistá.Boh Jóbovou nádejou aj v smrti
18Ó zem, neprikry moju krv, nech neprestáva moje volanie o pomoc! 19Aj teraz je môj svedok na nebi a môj ručiteľ je na výšinách. 20Priatelia sa mi len vysmievajú, a moje oko k Bohu slzy roní. 21Nech On rozhodne medzi mužom a Bohom, medzi človekom a jeho priateľmi. 22Lebo keď uplynie pár rokov, nastúpim cestu, z ktorej sa nevrátim.