15. kapitola
Elífaz obviňuje Jóba z hriešnej namyslenosti
1Nato sa Elífaz Témanský ujal slova a povedal: 2Či môže múdry odpovedať vedomosťou zo vzduchu a naplniť si brucho východným vetrom? 3Obhajovať sa nevhodnou rečou a slovami, ktoré mu neosožia? 4Dokonca ty aj bázeň Božiu rušíš, zmenšuješ zbožnosť pred Bohom. 5Lebo tvoja neprávosť poučuje tvoje ústa a volíš si jazyk chytrákov. 6Vlastné ústa ťa obviňujú, nie ja, a tvoje pery svedčia proti tebe. 7Narodil si sa azda ako prvý človek, prišiel si na svet prv ako pahorky? 8Načúval si v rade Božej a tam si vzal múdrosť na seba? 9Čo takého vieš, čo by sme my nevedeli? Chápeš i to, čo by nám bolo cudzie? 10Aj medzi nami sú šediví a starci, vekom starší ako tvoj otec. 11Primálo ti je Božia útecha a slovo, ktoré znelo k tebe nežne? 12Prečo ťa unáša tvoje srdce a prečo miháš očami tak, 13že proti Bohu obraciaš svojho ducha a z úst vypúšťaš také slová? 14Čo je človek, aby mohol zostať čistý, a ten, kto sa zrodil zo ženy, aby bol spravodlivý? 15Veď Boh ani svojim svätým nedôveruje, ani nebesá nie sú dosť čisté v Jeho očiach, 16tým menej ten, kto je ohavný a skazený, muž, ktorý pije neprávosť ako vodu.Elífazovo učenie o hriešnikoch
17Chcem ťa poučiť, počuj ma! Vyrozprávam, čo som videl, 18čo hlásali múdri ľudia a čo ich otcovia nezatajili, 19keď len im samým bola daná krajina a cudzinec ešte nechodil pomedzi nich. 20Vinník sa každý deň chveje strachom, násilníkovi je vymedzený počet rokov. 21Strašidelné hlasy znejú mu v ušiach, v čase pokoja príde naň zhubca. 22Neverí, že sa vráti z temnosti; je predurčený meču. 23Blúdiac hľadá chlieb. Kde je? Vie, že mu je pripravený tmavý deň. 24Straší ho súženie a premáha ho úzkosť ako kráľ, čo chystá sa na útok, 25lebo vystrel ruku proti Bohu a pred Všemohúcim robil sa silákom. 26Beží proti Nemu s vypätou šijou a so svojimi hrubými vypuklými štítmi. 27Len svoju tvár pokryl vlastným tukom a svoje boky obložil sadlom; 28býval v rozborených mestách, v domoch, kde nikto nemal bývať, ktoré sú určené na rumovisko. 29Nezbohatne a jeho imanie neobstojí, ani jeho klas sa k zemi skláňať nebude. 30Neunikne temnosti, plameň vysuší jeho výhonok a jeho kvet zhynie vo vetre. 31Nech neverí v márnosť! Bude sklamaný, lebo odmenou mu bude márnosť. 32Predčasne bude zoťatý a jeho ratolesť sa nerozzelená. 33On ako vinič zhodí svoje hrozno nezrelé a zvrhne svoj kvet ako oliva. 34Lebo spoločenstvo bohaprázdnych bude neplodné a oheň strávi stany úplatkárov. 35Počnú trápenie, porodia nešťastie, ich lono donosí len klam.