Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

11. kapitola

Cófarova prvá reč

1 Nato sa Cófar Naamátsky ujal slova a povedal:
2 Či neodpovedať na nával slov, alebo mnohovravný človek má mať pravdu? 3 Vari tvoje táranie umlčí mužov, a keď sa vysmievaš, nik ťa nezahanbí? 4 Ty vravíš: Jasné je moje učenie, čistý som v Tvojich očiach. 5 Ale keby len Boh prehovoril a otvoril by pery proti tebe 6 a odhalil ti tajomstvá múdrosti, lebo sú divné na pochopenie, poznal by si, že ti Boh mnoho z tvojich vín prehliadol. 7 Či vystihneš Božiu podstatu a vystihneš dokonalosť Všemohúceho? 8 Je vyššia ako nebesá, čo môžeš spraviť? Je hlbšia ako podsvetie, čo vieš o tom? 9 Podľa svojej miery je dlhšia ako zem a širšia ako more. 10 Ak sa priženie, dá do väzenia a zvolá súd, kto Mu v tom zabráni? 11 Veď On rozozná falošných ľudí. Lebo vidí neprávosť, aj keď nepozoruje. 12 Aj prázdny človek môže prísť k rozumu, hoci človek sa rodí ako divé osliatko. 13 Ak upravíš svoje srdce k Bohu, vystieraj k Nemu dlane! 14 Ak neprávosť máš na rukách, odstráň ju, nedovoľ, aby v tvojom stane prebývala krivda! 15 Potom budeš môcť bez poškvrny zdvihnúť svoje čelo, budeš pevný a nebudeš sa báť. 16 Lebo zabudneš na trápenie, budeš naň spomínať ako na vodu, čo odtiekla. 17 Tvoj život bude jasnejší ako poludňajší svit, aj tma ti bude ako ráno. 18 A budeš dúfať, lebo je nádej, môžeš sa ohliadať i bezpečne spávať. 19 Keď sa uložíš, nik ťa nevyruší, a mnohí sa budú uchádzať o tvoju priazeň. 20 Ale oči bezbožných vyhasnú, stratí sa ich útočisko a ich nádejou bude posledné vydýchnutie.