11. kapitola
Cófarova prvá reč
1Nato sa Cófar Naamátsky ujal slova a povedal: 2Či neodpovedať na nával slov, alebo mnohovravný človek má mať pravdu? 3Vari tvoje táranie umlčí mužov, a keď sa vysmievaš, nik ťa nezahanbí? 4Ty vravíš: Jasné je moje učenie, čistý som v Tvojich očiach. 5Ale keby len Boh prehovoril a otvoril by pery proti tebe 6a odhalil ti tajomstvá múdrosti, lebo sú divné na pochopenie, poznal by si, že ti Boh mnoho z tvojich vín prehliadol. 7Či vystihneš Božiu podstatu a vystihneš dokonalosť Všemohúceho? 8Je vyššia ako nebesá, čo môžeš spraviť? Je hlbšia ako podsvetie, čo vieš o tom? 9Podľa svojej miery je dlhšia ako zem a širšia ako more. 10Ak sa priženie, dá do väzenia a zvolá súd, kto Mu v tom zabráni? 11Veď On rozozná falošných ľudí. Lebo vidí neprávosť, aj keď nepozoruje. 12Aj prázdny človek môže prísť k rozumu, hoci človek sa rodí ako divé osliatko. 13Ak upravíš svoje srdce k Bohu, vystieraj k Nemu dlane! 14Ak neprávosť máš na rukách, odstráň ju, nedovoľ, aby v tvojom stane prebývala krivda! 15Potom budeš môcť bez poškvrny zdvihnúť svoje čelo, budeš pevný a nebudeš sa báť. 16Lebo zabudneš na trápenie, budeš naň spomínať ako na vodu, čo odtiekla. 17Tvoj život bude jasnejší ako poludňajší svit, aj tma ti bude ako ráno. 18A budeš dúfať, lebo je nádej, môžeš sa ohliadať i bezpečne spávať. 19Keď sa uložíš, nik ťa nevyruší, a mnohí sa budú uchádzať o tvoju priazeň. 20Ale oči bezbožných vyhasnú, stratí sa ich útočisko a ich nádejou bude posledné vydýchnutie.