10. kapitola
1Z tej duše sa mi spríkril život, dám voľný priebeh svojmu žiaľu nad sebou. Prehovorím v zatrpknutosti duše. 2Poviem Bohu: Neodsudzuj ma! Daj mi poznať, prečo vedieš spor so mnou! 3Robí Ti dobre, že utláčaš, že zavrhuješ dielo svojich dlaní a k rade bezbožných jasom prispievaš? 4Či máš telesné oči? Či vidíš, ako vidí človek? 5Sú Tvoje dni také ako dni človeka a Tvoje roky podobné ľudským dňom, 6že pátraš po mojej vine a vyhľadávaš na mne hriech, 7hoci vieš, že nie som vinný, a z Tvojej ruky nikto ma nevytrhne? 8Tvoje ruky ma sformovali a urobili, ale naraz ma chceš celkom zničiť. 9Rozpomeň sa, že si ma spracoval ako hlinu, ale chceš ma vrátiť do prachu! 10Naozaj zlial si ma ako mlieko a nechal si ma zhustnúť ako syr. 11Obliekol si ma mäsom a kožou, kosťami a šľachami si ma popretkával. 12Dal si mi život a vernosť a Tvoj dozor zachoval môjho ducha. 13Hoci si to skrýval vo svojom srdci, viem, že si to mal v úmysle: 14Ak zhreším, budeš ma striehnuť a nezbavíš ma mojej viny. 15Keby som sa previnil, beda mi; keby som bol v práve, nesmiem zdvihnúť hlavu, nasýtený potupou a vidiac svoju biedu. 16Ak sa zdvihnem, poľovať budeš na mňa ako lev a znova sa predivne zachováš voči mne. 17Postavíš si nových svedkov proti mne a vystupňuješ svoju nevôľu voči mne tým, že vymieňaš vojská proti mne. 18Prečo si ma vyviedol z matkinho lona? Bol by som skonal, ani oko by ma nebolo uzrelo. 19Bol by som, ako by som vôbec nebol býval, z matkinho života do hrobu odnesený. 20Naozaj, málo je mojich dní. Nechaj ma, nech trochu pookrejem, 21skôr ako nenávratne odídem do ríše tmy a tieňov smrti, 22do ríše šera a hustej mrákavy, temnoty a zmätku, kde i jas je len mrákavou.