3. kapitola
O jazyku
1Nechcite byť, bratia moji, tak mnohí učiteľmi; vedzte, že súd nad nami bude ťažší. 2Veď sa my všetci v mnohom prehrešujeme. Ak sa niekto neprehrešuje v reči, je dokonalý muž, schopný držať si na uzde aj celé telo. 3Keď koňom dávame do úst zubadlá, aby nám boli povoľné, usmerňujeme aj celé ich telo. 4A hľa, aj lode - hoci sú také veľké a ženú ich prudké vetry - riadi najmenšie kormidlo, kam chce kormidelníkova vôľa. 5Podobne aj jazyk: je malý úd, ale chváli sa veľkými vecami. Ajhľa, aký malý oheň, a akú veľkú horu zapáli! 6Jazyk je ohňom; svetom neprávosti medzi našimi údmi stáva sa jazyk: poškvrňuje celé telo, a rozpaľovaný peklom zapaľuje beh života. 7Všetku divú zver, aj vtákov, plazy, aj morské tvory krotievajú aj krotili ľudia, 8ale jazyk, (toto) nepokojné zlo, plné smrtiaceho jedu, nikto z ľudí nevládze skrotiť. 9Ním dobrorečíme Pánovi a Otcovi, ním preklíname ľudí stvorených na podobu Božiu; 10z tých istých úst vychádza dobrorečenie a preklínanie. Bratia moji, to nemá tak byť! 11Či z prameňa tým istým otvorom vyviera sladká a horká voda? 12Či figovník, bratia moji, môže rodiť olivy, alebo vinič figy? Ani slaný (prameň) nevydáva sladkú vodu.Zemská a nebeská múdrosť
13Kto je medzi vami múdry a rozumný? Nech dobrým konaním preukáže svoje skutky v múdrej skromnosti! 14Ale ak máte horkú vášnivosť a hašterivosť v srdci, nevychvaľujte sa a neklamte proti pravde. 15Toto nie je múdrosť zhora, ale pozemská, zmyslová, démonická. 16Lebo kde je vášnivosť a hašterivosť, tam je nepokoj a všetko možné zlo. 17Ale múdrosť, ktorá je zhora, je predovšetkým čistá, potom pokojamilovná, krotká, poslušná, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nestranná, bez pokrytectva. 18A ovocie spravodlivosti rozsieva sa v pokoji tým, čo tvoria pokoj.