2. kapitola
Proti uprednostňovaniu osôb
1 Bratia moji, neuprednostňuje nikoho, keďže veríte v nášho osláveného Pána Ježiša Krista. 2 Veď ak by do vášho zhromaždenia vošiel muž so zlatými prsteňmi, v nádhernom rúchu, a vošiel by aj chudobný v chatrnom rúchu, 3 a vy by ste s úľubou pohliadli na toho, čo má nádherné rúcho, a povedali by ste: Ty sa posaď pekne sem! ale tomu chudobnému by ste povedali: Ty stoj tam, alebo sadni si mi ku nohám! 4 či ste nerobili rozdiel medzi sebou a nesúdili podľa zlého uvažovania? 5 Počujte, bratia moji milovaní: či Boh tých, čo sú v očiach sveta chudobní, nevyvolil, aby boli bohatí vo viere a dedičia kráľovstva zasľúbeného tým, čo Ho milujú? 6 Ale vy ste znevážili chudobného. Či nie bohatí vás utláčajú a vláčia po súdoch? 7 Či sa nie oni rúhajú slávnemu menu, ktoré bolo vyslovené nad vami? 8 Iste, ak plníte kráľovský zákon podľa Písma: Milovať budeš blížneho ako seba samého! dobre činíte. 9 Ale ak uprednostňujete osoby, páchate hriech a zákon vás usvedčuje ako priestupníkov. 10 Lebo keby niekto celý zákon zachoval, ale previnil by sa v jednom (prikázaní), previnil sa proti všetkým. 11 Veď Ten, ktorý povedal: Nescudzoložíš! povedal aj: Nezabiješ! A keď aj nescudzoložíš, ale zabíjaš, prestúpil si zákon. 12 Aj hovorte aj konajte ako ľudia, ktorí majú byť súdení podľa zákona slobody. 13 Lebo nemilosrdný bude súd nad tým, kto nepreukazoval milosrdenstvo; milosrdenstvo nemá strach pred súdom. Viera a skutky
14 Čo je platné, bratia moji, keď niekto povie, že má vieru, ale nemá skutky? Či ho (takáto) viera môže spasiť? 15 Ak brat alebo sestra nemá odev a nedostáva sa im denný pokrm, 16 a niekto z vás im povie: Choďte v pokoji, zohrejte a najedzte sa! ale nedáte im, čo potrebujú pre telo, čo je to platné? 17 Tak aj viera, ak nemá skutkov, je sama osebe mŕtva. 18 Ale povie niekto: Ty máš vieru a ja mám skutky! Ukáž mi svoju vieru bez skutkov! Ja ti zo svojich skutkov ukážem vieru. 19 Ty veríš, že Boh je jeden. Dobre robíš. Aj démoni veria, ale sa desia. 20 Či chceš pochopiť, prázdny človeče, že viera bez skutkov je neužitočná? 21 Či náš otec Abrahám nebol ospravedlnený zo skutkov, keď svojho syna Izáka položil na obetný oltár? 22 Vidíš - viera spolupracovala s jeho skutkami a skutkami sa stala dokonalou, 23 a naplnilo sa Písmo, ktoré hovorí: Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť; nazvaný bol priateľom Božím. 24 Vidíte, že zo skutkov býva človek ospravedlnený, a nie zo samej viery. 25 Podobne aj neviestka Rachab: či nebola ospravedlnená zo skutkov, keď prijala poslov a inou cestou ich vypustila? 26 Lebo ako telo bez ducha je mŕtve, tak je mŕtva aj viera bez skutkov.