7. kapitola
Reč o chráme
1 Toto je slovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi od Hospodina: 2 Postav sa do brány domu Hospodinovho a hlásaj tam toto slovo: Čujte slovo Hospodinovo, všetci Júdejci, ktorí prechádzate týmito bránami klaňať sa Hospodinovi. 3 Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Napravte svoje cesty a činy a dovolím vám bývať na tomto mieste. 4 Nespoliehajte sa na takéto klamlivé slová: Chrám Hospodinov, chrám Hospodinov, chrám Hospodinov je toto! 5 Ak naozaj napravíte svoje cesty a činy, ak si naozaj budete navzájom prisluhovať právo, 6 ak nebudete utláčať cudzincov, siroty a vdovy, ani nevinnú krv prelievať na tomto mieste, ani za inými bohmi chodiť na vlastnú škodu, 7 dovolím vám bývať na tomto mieste, v krajine, ktorú som dal vašim otcom od vekov až na veky. 8 Ale vy sa spoliehate na klamlivé slová, ktoré neosožia. 9 Či budete kradnúť, vraždiť, cudzoložiť, krivo prisahať, kadiť Baalovi a chodiť za inými bohmi, ktorých ste nepoznali, 10 a potom prídete a postavíte sa predo mňa v tomto dome, ktorý nesie moje meno, a poviete: Sme chránení! a potom ďalej páchať chcete tieto ohavnosti? 11 Či tento dom, ktorý nesie moje meno, je vo vašich očiach pelešou lotrovskou? Ja sám som to videl - znie výrok Hospodinov. 12 Choďte k môjmu posvätnému miestu, ktoré bolo v Šíle, kde som sprvoti pripravil príbytok svojmu menu, a pozrite, čo som s ním urobil pre zlo svojho ľudu, Izraela. 13 Teraz však, pretože ste páchali všetky tieto skutky - znie výrok Hospodinov - a pretože ste nepočúvali, hoci som sa vám ustavične prihováral, a neozývali ste sa, hoci som vás volal, 14 urobím so svojím domom, ktorý nesie moje meno a na ktorý sa vy spoliehate, a s miestom, ktoré som dal vám i vašim otcom, ako som urobil so Šílom. 15 A zavrhnem vás spred seba, ako som zavrhol všetkých vašich bratov, celé potomstvo Efrajima. Vzývanie kráľovnej nebies
16 Ty sa však nemodli za tento ľud, nevysielaj zaň prosbu ani modlitbu, a nenaliehaj na mňa, lebo ťa nevypočujem. 17 Nevidíš, čo vystrájajú po judských mestách a po jeruzalemských uliciach? 18 Deti zbierajú drevo a otcovia zakladajú oheň, kým ženy miesia cesto, aby pripravili koláče kráľovnej nebies a obetujú úliatby iným bohom, aby ma zarmucovali. 19 Či ozaj mňa zarmucujú - znie výrok Hospodinov - či nie skôr seba samých na vlastnú hanbu? 20 Preto takto vraví Hospodin, Pán: Ajhľa, vylejem svoj hnev a svoju prchkosť na toto miesto, na ľudí aj na zvieratá, na poľné stromy a na plodiny pôdy. Bude horieť a nezhasne. Poslušnosť, nie obete
21 Takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela: Svoje zápalné obete pripojte k zábitným obetiam a jedzte mäso. 22 Lebo vašim otcom v ten deň, keď som ich vyviedol z Egypta, nič som nehovoril ani neprikázal ani o zápalných, ani o zábitných obetiach. 23 Ale toto som im prikázal: Poslúchajte môj hlas a budem vaším Bohom a vy budete mojím ľudom. Choďte vždy po ceste, ktorou vám kážem ísť, aby sa vám dobre vodilo. 24 No oni neposlúchali a nenaklonili si uši, ale nasledovali zámery svojho zatvrdnutého zlého srdca; obrátili sa mi chrbtom, a nie tvárou. 25 Odo dňa, keď vyšli vaši otcovia z Egypta, až podnes, neustále, deň čo deň posielal som k nim všetkých svojich služobníkov, prorokov, 26 ale ma neposlúchli, ani si nenaklonili uši, ba zatvrdili si šiju, horšie sa správali ako ich otcovia. 27 Keď im toto všetko budeš rozprávať, ani ťa nebudú počúvať; keď budeš volať na nich, neozvú sa ti. 28 Vtedy im povedz: Toto je národ, ktorý neposlúchal hlas Hospodina, svojho Boha, a neprijal výstrahu. Zhynula pravda a vymizla z ich úst. Proti modlárstvu a obetovaniu detí
29 Ostrihaj si vlasy a zahoď ich, na holiach zaspievaj žalospev! Lebo zavrhol Hospodin a zamietol pokolenie, na ktoré sa hnevá. 30 Lebo Júdejci robili, čo sa mi nepáči - znie výrok Hospodinov. Postavili svoje ohavnosti v dome, ktorý nesie moje meno, aby ho poškvrnili. 31 Vystavali aj výšinu Tófet, ktorá je v údolí Ben Hinnóm, aby ohňom spaľovali svojich synov i dcéry; neprikázal som to, ba ani na um mi to neprišlo. 32 Preto, hľa, prichádzajú dni - znie výrok Hospodinov - keď už nebudú hovoriť: Tófet, alebo údolie Ben Hinnóm, ale: Údolie vraždy, a v Tófete budú pochovávať pre nedostatok miesta. 33 Mŕtvoly tohto ľudu budú pokrmom nebeskému vtáctvu a poľnej zveri, ktorú nikto nezaplaší. 34 Vtedy odstránim z judských miest a z ulíc Jeruzalema hlas plesania a hlas radosti, hlas ženícha i hlas mladuchy, lebo krajina bude rumoviskom.