6. kapitola
Súd nad Jeruzalemom
1 Utečte do bezpečia, Benjamínci, preč z Jeruzalema! V Tekóe zatrúbte na trúbu a nad Bét-Keremom zdvihnite poplašné znamenie. Pretože od severu hrozí pohroma a veľká skaza. 2 Pôvabnú a rozmaznanú dcéru Sion zničím! 3 Pastieri prídu k nej so svojimi stádami. Navôkol proti nej rozložia stany a každý spasie svoju stranu. 4 Chystajte vojnu proti nej! Hor sa, vystúpte na poludnie! Beda nám, lebo deň sa nakláňa, lebo sa stelú tiene večera. 5 Hor sa, vystúpme za noci, zničme jej paláce! 6 Lebo tak riekol Hospodin mocností: Vytnite jej stromy a navŕšte val proti Jeruzalemu. Je to mesto, ktoré musí byť potrestané, samý útlak je v ňom. 7 Ako studňa chrlí svoju vodu, tak ono chrlí svoje zlo. O násilí a krivde počuť v ňom, stále mám pred sebou trápenie a rany. 8 Daj sa poučiť, Jeruzalem, aby sa moja duša neodtrhla od teba, aby som ťa neurobil púšťou, neobývanou krajinou. 9 Tak riekol Hospodin mocností: Dôkladne budú paberkovať na zvyšku Izraela ako na viniči. Prilož si znova ruku ako oberač hrozna na výhonky! 10 Komu mám hovoriť a svedčiť, aby počúvali? Neobrezané uši majú, nemôžu načúvať. Hľa, slovo Hospodinovo bolo im na posmech, nemajú v ňom záľubu. 11 Plný som hnevu Hospodinovho, nevládzem ho viac v sebe zdržovať. Vylej ho na dieťa na ulici, a súčasne aj na kruh mládeže! Muž aj so ženou padne do zajatia, starec i zošlý vekom. 12 Ich domy prejdú na iných spolu s ich poliami a ženami, lebo vystriem svoju ruku proti obyvateľom krajiny - znie výrok Hospodinov; 13 pretože od najmenšieho po najväčšieho všetci sú ziskuchtiví, od proroka až po kňaza všetci sa dopúšťajú klamu. 14 A ľahkomyseľne liečia rany môjho ľudu. Hovoria: Pokoj, pokoj! Ale niet pokoja! 15 Na hanbu vyšli, lebo ohavnosť páchali. Už ani stud necítia, ani hanbiť sa nevedia. Preto padnú s tými, ktorí musia padnúť, klesnú, keď ich navštívim - hovorí Hospodin. Neposlušnosť a pád ľudu
16 Tak riekol Hospodin: Postavte sa na cesty a pozerajte, pýtajte sa na odveké chodníky; kde je cesta k dobru, choďte po nej, a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Oni však povedali: Nepôjdeme! 17 Určil som strážcov nad vami. Počúvajte na zvuk trúby! Oni však povedali: Nebudeme počúvať. 18 Preto počujte, národy, a poznaj, zborové zhromaždenie, čo bude s nimi. 19 Počuj, zem: Ajhľa, ja privediem pohromu na tento ľud, je to ovocie ich úmyslov, veď na moje slová nepočúvali a opovrhli mojím učením. 20 Načo mi kadidlo, ktoré prichádza zo Sáby, a vonná trstina z ďalekej krajiny? Zápaly vaše nie sú mi po vôli a vaše zábitky nie sú mi príjemné. 21 Preto takto vraví Hospodin: Ajhľa, ja postavím prekážky tomuto ľudu, a potknú sa o ne; otcovia zahynú spolu so synmi, susedia so svojimi priateľmi. Nepriateľ zo severu
22 Takto vraví Hospodin: Hľa, prichádza ľud zo severnej krajiny a veľký národ hýbe sa od končín sveta. 23 Chytajú sa luku a oštepu, ukrutní sú a bez ľútosti. Ich hlas hučí ako more a nesú sa na koňoch, do chlapa pripravení na boj proti tebe, dcéra Sion. 24 Keď sme počuli o ňom zvesť, ruky nám ochabli; zmocnila sa nás úzkosť sťa bôle rodičky. 25 Nevychádzajte na pole, ani cestou nechoďte; lebo nepriateľ má meč. Hrôza je zo všetkých strán. 26 Opáš sa vrecovinou, dcéra môjho ľudu, váľaj sa v popole; drž smútok ako za jedináčikom, prehorko nariekaj: Ach, zrazu prichádza proti nám pustošiteľ. Jeremiáš skúša ľud
27 Ustanovil som ťa za skúšajúceho a skúmateľa vo svojom ľude, aby si poznal a preskúmal ich cesty. 28 Všetci sú spurní vzbúrenci, chodia a ohovárajú, sú len bronz a železo, všetci sú skazení. 29 Mechy fúkajú, len olovo tečie z ohňa, nadarmo tavič roztápa, zlí sa nedajú oddeliť. 30 Nazývajú ich odpadkové striebro, lebo Hospodin ich zavrhol.