6. kapitola
Súd nad Jeruzalemom
1Utečte do bezpečia, Benjamínci, preč z Jeruzalema! V Tekóe zatrúbte na trúbu a nad Bét-Keremom zdvihnite poplašné znamenie. Pretože od severu hrozí pohroma a veľká skaza. 2Pôvabnú a rozmaznanú dcéru Sion zničím! 3Pastieri prídu k nej so svojimi stádami. Navôkol proti nej rozložia stany a každý spasie svoju stranu. 4Chystajte vojnu proti nej! Hor sa, vystúpte na poludnie! Beda nám, lebo deň sa nakláňa, lebo sa stelú tiene večera. 5Hor sa, vystúpme za noci, zničme jej paláce! 6Lebo tak riekol Hospodin mocností: Vytnite jej stromy a navŕšte val proti Jeruzalemu. Je to mesto, ktoré musí byť potrestané, samý útlak je v ňom. 7Ako studňa chrlí svoju vodu, tak ono chrlí svoje zlo. O násilí a krivde počuť v ňom, stále mám pred sebou trápenie a rany. 8Daj sa poučiť, Jeruzalem, aby sa moja duša neodtrhla od teba, aby som ťa neurobil púšťou, neobývanou krajinou. 9Tak riekol Hospodin mocností: Dôkladne budú paberkovať na zvyšku Izraela ako na viniči. Prilož si znova ruku ako oberač hrozna na výhonky! 10Komu mám hovoriť a svedčiť, aby počúvali? Neobrezané uši majú, nemôžu načúvať. Hľa, slovo Hospodinovo bolo im na posmech, nemajú v ňom záľubu. 11Plný som hnevu Hospodinovho, nevládzem ho viac v sebe zdržovať. Vylej ho na dieťa na ulici, a súčasne aj na kruh mládeže! Muž aj so ženou padne do zajatia, starec i zošlý vekom. 12Ich domy prejdú na iných spolu s ich poliami a ženami, lebo vystriem svoju ruku proti obyvateľom krajiny - znie výrok Hospodinov; 13pretože od najmenšieho po najväčšieho všetci sú ziskuchtiví, od proroka až po kňaza všetci sa dopúšťajú klamu. 14A ľahkomyseľne liečia rany môjho ľudu. Hovoria: Pokoj, pokoj! Ale niet pokoja! 15Na hanbu vyšli, lebo ohavnosť páchali. Už ani stud necítia, ani hanbiť sa nevedia. Preto padnú s tými, ktorí musia padnúť, klesnú, keď ich navštívim - hovorí Hospodin.Neposlušnosť a pád ľudu
16Tak riekol Hospodin: Postavte sa na cesty a pozerajte, pýtajte sa na odveké chodníky; kde je cesta k dobru, choďte po nej, a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Oni však povedali: Nepôjdeme! 17Určil som strážcov nad vami. Počúvajte na zvuk trúby! Oni však povedali: Nebudeme počúvať. 18Preto počujte, národy, a poznaj, zborové zhromaždenie, čo bude s nimi. 19Počuj, zem: Ajhľa, ja privediem pohromu na tento ľud, je to ovocie ich úmyslov, veď na moje slová nepočúvali a opovrhli mojím učením. 20Načo mi kadidlo, ktoré prichádza zo Sáby, a vonná trstina z ďalekej krajiny? Zápaly vaše nie sú mi po vôli a vaše zábitky nie sú mi príjemné. 21Preto takto vraví Hospodin: Ajhľa, ja postavím prekážky tomuto ľudu, a potknú sa o ne; otcovia zahynú spolu so synmi, susedia so svojimi priateľmi.Nepriateľ zo severu
22Takto vraví Hospodin: Hľa, prichádza ľud zo severnej krajiny a veľký národ hýbe sa od končín sveta. 23Chytajú sa luku a oštepu, ukrutní sú a bez ľútosti. Ich hlas hučí ako more a nesú sa na koňoch, do chlapa pripravení na boj proti tebe, dcéra Sion. 24Keď sme počuli o ňom zvesť, ruky nám ochabli; zmocnila sa nás úzkosť sťa bôle rodičky. 25Nevychádzajte na pole, ani cestou nechoďte; lebo nepriateľ má meč. Hrôza je zo všetkých strán. 26Opáš sa vrecovinou, dcéra môjho ľudu, váľaj sa v popole; drž smútok ako za jedináčikom, prehorko nariekaj: Ach, zrazu prichádza proti nám pustošiteľ.Jeremiáš skúša ľud
27Ustanovil som ťa za skúšajúceho a skúmateľa vo svojom ľude, aby si poznal a preskúmal ich cesty. 28Všetci sú spurní vzbúrenci, chodia a ohovárajú, sú len bronz a železo, všetci sú skazení. 29Mechy fúkajú, len olovo tečie z ohňa, nadarmo tavič roztápa, zlí sa nedajú oddeliť. 30Nazývajú ich odpadkové striebro, lebo Hospodin ich zavrhol.