Milí priatelia, podporovatelia a členovia Slovenskej biblickej spoločnosti.

Sme Bohu vďační, že od 1.10.2021 sme mohli začať predaj novej knižnej edície Biblií pod názvom SLOVO 2020. Edícia obsahuje 17 500 kusov Biblií v 28 farebných prevedeniach v troch formátoch a rôznych grafických úpravách v Slovenskom ekumenickom preklade a v Roháčkovom preklade. Bližšie si ich môžete pozrieť a zakúpiť na našom eshope:

www.eshop.biblia.sk

Táto edícia, ako je vidieť z názvu vznikala ešte počas roku 2020, avšak pandémia a následná globálna kríza zasiahla aj do oblasti tlače a dopravy a preto sa dostáva na slovenský trh až teraz.

Okrem už spomínaných viacerých druhov a zaujímavých grafických a technických prevedení táto séria obsahuje aj tzv. SVADOBNÚ BIBLIU. Na Slovensku takýto formát Biblie chýbal, v zahraničí bol už niekoľko rokov. Ide o prvú takúto Bibliu na Slovensku a zároveň ide o svetový unikát, keď v úvode tejto Biblie sú príhovory k mladomanželom spolu s požehnaním od 10 cirkevných predstaviteľov naprieč jednotlivými kresťanskými cirkvami.

A prečo názov celej edície SLOVO?

Inšpiroval nás známy biblický text: „Na počiatku bolo SLOVO a to SLOVO bolo u Boha a to SLOVO bol Boh .... A SLOVO sa stalo telom a prebývalo medzi nami .... jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.“

Týmito slovami začína evanjelium podľa Jána, a tými istými slovami v jazyku našich predkov v staroslovienčine: „Iskoni bě Slovo i Slovo bě u Boga i Bog bě Slovo“ začína najstarší preklad Božieho slova na našom území, ktorý urobili solúnski bratia Cyril a Metod, naši prví prekladatelia Biblie.

Ďalším dôvodom, prečo sme zvolili pre knihu kníh názov SLOVO je, že chceme zdôrazniť, že máme tu SLOVO, ktoré ak sa ním dáme viesť, môže nás sprevádzať na ceste životom a môžeme v ňom ostať pevne zakotvení. Uvedomili sme si, že hodnota slova aj SLOVA sa spomedzi nás vytráca. Slovo prestalo mať svoju váhu, prestalo byť pevné, nemenné, ako sa hovorilo „chlapské“. Mnohokrát sa slová prekrúcajú a znevažujú a to tak slovo ľudské, ako aj SLOVO Božie. Z komunikácie nám vypadli slová ako láska, odpustenie, potešenia, pravda a mnohé iné, ktoré nás posilňujú. Preto sa musíme vrátiť k SLOVU, aby sme sa naučili správne žiť aj komunikovať.

Želáme si, aby toto SLOVO prebývalo medzi nami a prostredníctvom neho, aby Ježiš, vtelené SLOVO prišiel do našich životov.

Štefan Ševčik – poverený vedením Slovenskej biblickej spoločnosti

Nová edícia Biblií SLOVO

52. kapitola

Podmanenie Jeruzalema, údel Cidkiju a ľudu

1 Cidkija bol dvadsaťjedenročný, keď sa stal kráľom, a jedenásť rokov panoval v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Chamútal, dcéra Jirmejova z Libny.
2 Robil, čo sa nepáčilo Hospodinovi, celkom tak, ako robil Jojákím. 3 Lebo pre hnev Hospodinov došlo v Jeruzaleme a v Judsku k tomu, že ich zavrhol od seba. Potom sa Cidkija vzbúril proti babylonskému kráľovi. 4 V deviatom roku jeho panovania, desiateho mesiaca, prišiel sám babylonský kráľ Nebúkadnecar s celým svojím vojskom proti Jeruzalemu. Utáborili sa oproti nemu a postavili proti nemu dookola val. 5 Mesto bolo v stave obliehania až do jedenásteho roku panovania kráľa Cidkiju. 6 Deviateho dňa štvrtého mesiaca, keď sa natoľko rozmohol hlad v meste, že ľud krajiny nemal chlieb, 7 vznikol prielom do mesta a - hoci Chaldejci boli zo všetkých strán okolo mesta - všetci bojovníci ušli. Vyšli z mesta cestou vedúcou k bráne medzi dvoma múrmi pri kráľovskej záhrade a šli smerom k Arábe. 8 Ale chaldejské vojsko prenasledovalo kráľa. Cidkiju dostihli na jerišských stráňach, keď sa všetko jeho vojsko rozpŕchlo od neho. 9 Keď chytili kráľa, odviedli ho k babylonskému kráľovi do Ribly v Chamáte, a ten vyriekol nad ním súd. 10 Potom babylonský kráľ dal popraviť Cidkijových synov pred jeho očami, i všetkých judských vojvodcov pobil v Rible. 11 Ale Cidkiju oslepil a dal ho sputnať okovami; babylonský kráľ ho odviedol do Babylonu a dal ho do doživotného žalára. 12 Desiateho dňa piateho mesiaca - bol to devätnásty rok babylonského kráľa Nebúkadnecara - prišiel do Jeruzalema veliteľ telesnej stráže Nebúzaradán, ktorý stál v službe babylonského kráľa. 13 Ten vypálil chrám Hospodinov, kráľovský palác i všetky jeruzalemské domy, totiž všetky veľké domy spálil. 14 Všetko chaldejské vojsko, ktoré bolo s veliteľom telesnej stráže, zrúcalo všetky hradby okolo Jeruzalema. 15 A Nebúzaradán, veliteľ osobnej stráže, odviedol do zajatia drobný ľud, zvyšok ľudu, ktorý ostal v meste, aj zbehov, ktorí prebehli k babylonskému kráľovi. 16 Len z vidieckeho drobného ľudu ponechal veliteľ telesnej stráže Nebúzaradán vinárov a roľníkov. 17 Bronzové stĺpy, ktoré patrili k domu Hospodinovmu, podvozky a bronzové more, ktoré bolo v dome Hospodinovom, Chaldejci rozdrvili a všetok bronz z nich odniesli do Babylonu. 18 Odniesli aj hrnce, lopaty, nože, čaše, kadidlové panvice a všetky bronzové nádoby, ktoré používali pri bohoslužbe. 19 Veliteľ telesnej stráže odniesol aj misy, panvice na uhlie, čaše, hrnce, svietniky, kadidlové panvice, úliatbové čaše; čo bolo zo zlata, vzal ako zlato, čo bolo zo striebra, vzal ako striebro. 20 Oba stĺpy, jedno more, dvanásť bronzových býkov pod morom, ktoré dal zhotoviť kráľ Šalamún pre dom Hospodinov. Bronz zo všetkých týchto predmetov sa nedal ani zvážiť. 21 Čo sa stĺpov týka, jeden stĺp bol osemnásť stôp vysoký a obopínala ho dvanásťstopová šnúra. Bol štyri palce hrubý a zvnútra dutý. 22 A na ňom bola bronzová hlavica. Výška jednej hlavice bola päť stôp, mrežovanie a granátové jablká boli na hlavici dookola, všetko z bronzu. Podobne mal granátové jablká aj druhý stĺp. 23 Deväťdesiatšesť granátových jabĺk bolo na vonkajšej strane. Všetkých granátových jabĺk dookola na mrežovaní bolo sto. 24 Veliteľ telesnej stráže odviedol veľkňaza Seráju i druhého kňaza Cefanju i troch strážcov prahu. 25 Z mesta odviedol jedného dvorana, ktorý bol veliteľom bojovníkov, a sedem mužov, ktorí boli v osobnej službe kráľa a na šli sa v meste, i pisára hlavného veliteľa vojska, ktorý povolával ľud krajiny do vojenskej služby, i šesťdesiat mužov z vidieckeho ľudu, ktorých našiel v meste. 26 Veliteľ telesnej stráže Nebúzaradán ich odviedol a predviedol pred babylonského kráľa do Ribly. 27 Babylonský kráľ ich dal zbiť a usmrtiť v Rible, v Chamáte. Tak musel Júda odísť zo svojej pôdy do zajatia. 28 Toto je počet ľudu, ktorý Nebúzaradán odviedol do zajatia: v sedemnástom roku tritisícdvadsaťtri Júdejcov, 29 v osemnástom roku Nebúkadnecara osemstotridsaťdva osôb z Jeruzalema. 30 V dvadsiatom treťom roku Nebúzaradán odviedol z Júdejcov sedemstoštyridsaťpäť do zajatia. Dovedna štyritisícšesťsto osôb.

Omilostenie Jojáchína

31 V tridsiatom siedmom roku po zajatí judského kráľa Jojáchína, dvadsiateho piateho dňa dvanásteho mesiaca, babylonský kráľ Evil Meródach omilostil judského kráľa Jojáchína v roku, keď sa stal kráľom, a dal ho vyviesť z väzenia.
32 Zhováral sa s ním priateľsky a jeho stolec postavil nad stolce ostatných kráľov, ktorí boli s ním v Babylone. 33 Jojáchín odložil svoje väzenské šaty a jedával s ním stále po všetky dni svojho života. 34 Svoje zaopatrenie, trvalé zaopatrenie, dostával od babylonského kráľa podľa dennej potreby po všetky dni života až do dňa svojej smrti.