51. kapitola
1 Takto vraví Hospodin: Ajhľa, ja vzbudím ducha hubiteľa proti Babylonu i proti obyvateľom Chaldejska. 2 Pošlem do Babylonu previevačov, a tí ho prevejú, tí vyprázdnia jeho krajinu, lebo v deň pohromy ho obkľúčia zo všetkých strán. 3 Nech lukostrelec nenapína svoju kušu a nech si neoblieka pancier. Nešetrite jeho mládencov, podrobte kliatbe všetky jeho voje. 4 Nech padnú smrteľne ranení v krajine Chaldejcov a prebodnutí na jej uliciach, 5 lebo ich krajina je plná viny voči Svätému Izraela, ale Izrael a Júda neovdovel po svojom Bohu, Hospodinovi mocností. 6 Ujdite z Babylonu - každý nech si zachráni život - aby ste nezahynuli pre jeho neprávosť, lebo toto je čas pomsty Hospodinovej, odpláca mu jeho činy. 7 Babylon bol v rukách Hospodinových zlatým kalichom, ktorý opájal celú zem. Národy pili z jeho vína, preto boli zbavené rozumu. 8 Odrazu padol Bábel, je zlomený, kvíľte nad ním, doneste balzam na jeho rany, azda sa uzdraví! 9 Liečili sme Babylon, ale neuzdravil sa, opusťte ho, poďme každý do svojej vlasti, lebo súd nad ním siaha po nebesá a dvíha sa až po oblaky. 10 Hospodin vyviedol na svetlo našu spravodlivú vec. Poďte, rozprávajme na Sione o diele nášho Boha, Hospodina. 11 Ostrite šípy, naplňte tulce! Hospodin vzbudil ducha médskych kráľov, lebo proti Bábelu smeruje jeho zámer zničiť ho; lebo to je pomsta Hospodinova, pomsta za Jeho chrám. 12 Vztýčte koruhvu proti hradbám Babylonu, zosilnite stráž, postavte hliadky, rozostavte zálohy, lebo Hospodin plánoval, i vykonal, čo vyriekol o obyvateľoch Babylonu. 13 Ty, čo pri veľkých vodách bývaš, bohatý na poklady: Prišiel tvoj koniec, naplnila sa miera tvojej ziskuchtivosti! 14 Hospodin prisahal na seba samého: Veru, naplním ťa ľuďmi sťa kobylkami, ktorí sa pustia nad tebou do víťazného plesania. 15 On stvoril svojou silou zem, múdrosťou svojou postavil svet a svojou dômyselnosťou rozopäl nebesá. 16 Na rachot Jeho hromu zahučia vody na nebi. On zdvihne oblaky od končín zeme. K dažďu tvorí blesky a vietor vypúšťa zo svojich komôr. 17 Každý nevedomý človek sa ukázal hlúpym, každý zlievač vyšiel na hanbu pre modlu, lebo zliatiny jeho sú len klamom a dychu v nich nieto. 18 Ničotou sú a dielom na posmech, zhynú, keď príde čas ich trestu. 19 Podiel Jákobov nie im je podobný; lebo On je Tvorcom všetkého a Izrael je Jeho vlastným kmeňom, Hospodin mocností je Jeho meno. 20 Kladivom si mi, bojovým náčiním, národy roztrieskam tebou a zničím tebou kráľovstvá. 21 Roztrieskam tebou koňa s jeho jazdcom, roztrieskam tebou voz i vozataja, 22 roztrieskam tebou muža i ženu, roztrieskam tebou starca i chlapca, roztrieskam tebou mládenca i pannu, 23 roztrieskam tebou pastiera i jeho stádo, roztrieskam tebou oráča i jeho záprah, roztrieskam tebou správcov i veliteľov. 24 A odplatím Babylonu i všetkým chaldejským obyvateľom všetko ich zlo, čo spáchali voči Sionu pred vašimi očami - znie výrok Hospodinov. 25 Ajhľa, som proti tebe, ty skazonosný vrch, - znie výrok Hospodinov - ktorý hubíš celú zem! Vystriem ruku proti tebe, zvalím ťa z brál a urobím ťa spáleným vrchom. 26 Nevezmú z teba kameň na uholný kameň, ani kameň na základný kameň; lebo budeš večnou púšťou - znie výrok Hospodinov. 27 Vztýčte koruhvu na zemi, zatrúbte na trúbu medzi národmi, pripravte národy do svätej vojny proti nemu, zavolajte proti nemu kráľovstvá: Ararát, Minní a Aškenáz; ustanovte nad ním pisárov, priveďte kone ako roj chlpatých kobyliek. 28 Pripravte národy do svätej vojny proti nemu, médskych kráľov, jeho správcov a veliteľov i celú krajinu pod ich vládou. 29 Zem sa trasie a v bolestiach sa zvíja, lebo na Babylone sa plní zámer Hospodinov obrátiť babylonskú krajinu na pustatinu bez obyvateľov. 30 Hrdinovia Bábelu prestali bojovať, sedia v pevnostiach, ich sila vyschla, stali sa ženami; podpálili jeho bydliská, zlámané sú jeho závory. 31 Bežec predbieha bežca a hlásnik hlásnika, aby oznámil babylonskému kráľovi, že jeho mesto je úplne podmanené. 32 Obsadené sú brody; papyrusové člny spálili ohňom a bojovníci sú zmätení. 33 Lebo takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela: Dcéra Bábel je sťa holohumnica, keď ju ušliapavajú, ešte máličko, a príde na ňu čas žatvy. 34 Zožral ma, zmoril ma babylonský kráľ Nebúkadnecar, odstavil ma ako prázdnu nádobu, prehltol ma ako drak, naplnil si brucho a odohnal ma od mojich rozkoší. 35 Nech príde na Babylon násilie spáchané na mne i na mojom tele! vraví obyvateľka Siona. Krv moja na obyvateľov Chaldejska, hovorí Jeruzalem. 36 Preto takto vraví Hospodin: Ajhľa, ja povediem tvoj spor a pomstu za teba ja vykonám. Vysuším jeho more, dám vyschnúť i jeho prameňu. 37 Tak bude Babylon hromadou kamenia, príbytkom šakalov, predmetom hrôzy a pískania, bez obyvateľov. 38 Spolu budú revať ako levy, vrčať ako levie mláďatá. 39 Keď sa rozohnia, pripravím im hostinu, opojím ich až do bezvedomia, nech zaspia večným spánkom a nech sa neprebudia - znie výrok Hospodinov. 40 Zoženiem ich ako jahňatá na jatku, ako baranov s kozlami. 41 Ako bol dobytý Šéšak a zaujatá sláva celej zeme! Na aký úžas sa zmenil Bábel medzi národmi! 42 More vystúpilo proti Bábelu, jeho hučiace vlny ho pokryli. 43 Jeho mestá stali sa púšťou, vyprahnutou zemou a stepou, krajinou, v ktorej nik nebýva, ktorou neprejde ľudský tvor. 44 Potrestám Béla v Babylone a vytiahnem mu z úst, čo prehltol. Nepohrnú sa už k nemu národy, už i hradby Babylona spadli. 45 Môj ľud, vyjdi z neho! Nech každý zachráni svoj život pred pálčivým hnevom Hospodinovým! 46 Neklesajte na mysli a nebojte sa správy, ktorú počuť v krajine. Jeden rok príde jedna správa, druhý rok zasa iná správa, násilie bude na zemi a vladár proti vladárovi. 47 Preto, hľa, prichádzajú dni, keď potrestám tesané modly Bábela, jeho celá krajina vyjde na hanbu a všetci ranení padnú v ňom. 48 A zaplesajú nad Bábelom nebesá i zem, i všetko, čo je na nich. Lebo zo severu prídu naň hubitelia - znie výrok Hospodinov. 49 Aj Babylon musí padnúť pre pobitých Izraela, ako pre Babylon padli pobití celej zeme. 50 Vy, čo ste unikli meču, choďte, neostaňte stáť, zďaleka spomínajte na Hospodina, a nech vám Jeruzalem leží na srdci: 51 Sme zahanbení, lebo sme zažili potupu, stud pokryl našu tvár, lebo cudzinci vtrhli do svätýň domu Hospodinovho. 52 Preto, hľa, prichádzajú dni - znie výrok Hospodinov - keď vykonám trest nad jeho tesanými modlami a po celej jeho krajine stenať budú ranení. 53 Keby Babylon vstúpil aj do neba, a keby neprístupnou spravil svoju mocnú výšinu, ja pošlem naň hubiteľov - znie výrok Hospodinov. 54 Čuj! Volanie o pomoc z Babylona a veľká pohroma z Chaldejska! 55 Lebo Hospodin spustoší Babylon, udusí v ňom zvučný hlas, aj keď hučia jeho vlny ako veľké vody a ozvenou znie ich hukot; 56 lebo prišiel na Babylon zhubca a zajatí sú jeho hrdinovia, dolámané sú jeho kuše, lebo Hospodin je Boh odplaty, určite odplatí. 57 Opojím jeho kniežatá i mudrcov, jeho správcov, veliteľov i hrdinov, a zaspia večným spánkom, tak, že sa neprebudia - znie výrok Kráľa, ktorý sa volá Hospodin. 58 Takto vraví Hospodin mocností: Široké hradby Babylonu budú zrovnané so zemou a jeho vysoké brány spálené. Národy sa umárajú pre márnosť a pohania sa namáhajú len pre oheň. Predpoveď proti Bábelu hodená do Eufratu
59 Príkaz, ktorý dal prorok Jeremiáš Serájovi, synovi Nérijovmu, vnukovi Machséjovmu, keď odchádzal s judským kráľom Cidkijom vo štvrtom roku jeho panovania do Babylónie. Serája bol najvyšším ubytovateľom. 60 Jeremiáš napísal na jeden list všetko zlo, ktoré malo zastihnúť Babylon, totiž všetky slová napísané proti Bábelu. 61 Jeremiáš povedal Serájovi: Keď prídeš do Babylónie, hľaď prečítať všetky tieto slová 62 a povedz: Hospodine, Ty si vyriekol proti tomuto miestu, že ho zničíš, aby nebolo, kto by v ňom býval od človeka až po zvieratá, lebo bude večne pustatinou. 63 Keď dočítaš tento list, priviaž naň kameň, hoď ho do Eufratu 64 a povedz: Tak klesne Babylon, a nepovstane viac z pohromy, ktorú privediem naň. Potiaľ siahajú slová Jeremiášove.