Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

48. kapitola

Proti Moábu

1 O Moábsku. Takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela: Beda Nébu, lebo je spustošený; na hanbu vyšlo, dobyté je Kirjátajim! V hanbe je strmý hrad a zrúcaný.
2 Nie je už pýchou Moábu. V Chešbóne snovali proti nemu zlé. Poďte, vykynožme ho, aby nebol národom. Aj ty onemieš, Madmén, meč príde za tebou. 3 Z Chórónajimu znie volanie o pomoc: Spustošenie a veľká skaza. 4 Roztrieskaný je Moáb, jeho maličkí kričia o pomoc. 5 Lebo luchitskou strminou vystupujú s plačom. Lebo na Chórónajimskom svahu pre skazu počuť volanie o pomoc. 6 Utečte, zachráňte si život a budete ako borievka na púšti. 7 Keďže si dúfal vo svoje diela a poklady, aj teba dobyjú, a Kemóš pôjde do zajatia aj so svojimi kňazmi a kniežatami. 8 A pustošiteľ vnikne do každého mesta; nijaké mesto sa nezachráni; údolie zhynie a spustne pláň, ako povedal Hospodin. 9 Dajte Moábu krídla, nech voľne odletí! Jeho mestá stanú sa púšťou, nikto nebude v nich bývať. 10 Prekliaty, kto s nedbalosťou koná dielo Hospodinovo, a prekliaty, kto zdržuje svoj meč od krvi. 11 Bez starosti bol Moáb od svojej mladosti, spočíval ako víno na svojich kvasniciach, neprelievali ho z nádoby do nádoby, ani do zajatia nemusel ísť; preto si zachoval vlastnú chuť, ani vôňa sa mu nezmenila. 12 Preto, hľa, prichádzajú dni, - znie výrok Hospodinov - keď mu pošlem prelievačov, ktorí ho prelejú, jeho nádoby vyprázdnia a jeho krčahy roztrepú. 13 Na hanbu vyjde Moáb pre Kemóša, ako na hanbu vyšiel Izrael pre Bétel, ktorému dôveroval. 14 Ako môžete vravieť: Sme hrdinovia, udatní bojovníci? 15 Pritiahol ničiteľ Moábu a jeho miest, jeho najlepšia mlaď ide na jatku. To výrok Kráľa, Jeho meno je Hospodin mocností. 16 Blíži sa skaza Moábu a jeho pohroma sa veľmi ponáhľa. 17 Prejavte mu ľútosť, všetci jeho susedia, všetci, ktorí poznáte jeho meno! Hovorte: Ako sa zlomila silná palica, nádherná berla! 18 Zostúp zo svojej slávy a seď o smäde, obyvateľka Dibónu, lebo prišiel na teba ničiteľ Moábu, skazil tvoje opevnené mestá. 19 Postav sa k ceste a vyzeraj, obyvateľka Aróéru! Spytuj sa utečenca i utečenky, povedz: Čo sa stalo? 20 Na hanbu vyšiel Moáb, lebo je zlomený, kvíľte a kričte, oznámte v Arnóne, že Moáb je spustošený. 21 Prišiel súd na kraj Roviny, na Chólón, Jahcu a Méfáat, 22 na Dibón, Nebó a Bét-Diblátajim, 23 na Kirjátajim, Bét-Gámúl a Bét-Meón, 24 na Kerijót, Bocru a na všetky ďaleké i blízke mestá Moábu. 25 Odťatý je roh Moábu a zlomené je jeho rameno - znie výrok Hospodinov. 26 Opojte ho, lebo sa vypínal nad Hospodina; nech sa Moáb váľa vo svojom vývratku, nech je aj on na posmech. 27 Či ti nebol Izrael na posmech? Či ho dopadli medzi zlodejmi, že si posmešne potriasal hlavou nad ním, kedykoľvek si o ňom hovoril? 28 Opustite mestá a bývajte v bralách, obyvatelia Moábu, buďte ako holubica, ktorá hniezdi nad ústím roklín. 29 Počuli sme o pýche Moábu, veľmi je pyšný, o jeho vysokomyseľnosti, pýche a nadutosti, o jeho namyslenom srdci. 30 Poznám jeho vypínavosť - znie výrok Hospodinov - nepravé sú jeho reči, nesprávne koná. 31 Preto kvílim nad Moábom, pre celý Moáb volám o pomoc, vzdychám pre mužov z Kír Chešbónu. 32 Viac ako Jazér oplakávam teba, ó, vinič Sibmy. Tvoje výhonky prerástli more, siahali až po Jazér. Do oberačky tvojho raného ovocia a hrozna vpadol pustošiteľ. 33 Odňatá je radosť a plesanie zo sadu a z Moábu; odstránil som hrozno z kadí, nikto nebude lisovať s radostným pokrikom; ich pokrik nebude radostným pokrikom. 34 Krik Chešbónu znie až po Eleále, až po Jahac; vydávajú svoj hlas od Cóaru po Chórónajim, po Eglat-Šelišijá; lebo aj vody Nimrímu budú púšťou. 35 Skoncujem v Moábe s tými - znie výrok Hospodinov - ktorí vystupujú na obetnú výšinu a kadia svojim bohom. 36 Preto vzlyká moje srdce nad Moábom ako flauta a moje srdce vzlyká nad mužmi Kír-Cheresu ako flauta. Pretože sa stratilo, čo si naodkladal. 37 Veď každá hlava je lysá a každá brada oholená, na všetkých rukách sú krvavé zárezy a na všetkých bedrách vrecovina. 38 Na všetkých moábskych strechách a námestiach je samý žalospev; lebo som roztrieskal Moáb ako nádobu, v ktorej nikto nemá záľubu - znie výrok Hospodinov. 39 Ako je len zlomený! Ako kvília! Ako zahanbene sa Moáb dal na útek! Moáb bude na výsmech a úžas celému svojmu okoliu. 40 Lebo takto vraví Hospodin: Ajhľa, priletí ktosi ako orol a rozprestrie si krídla nad Moábom. 41 Zaujaté sú mestá, zabrané sú pevnosti. V onen deň bude srdce moábskych hrdinov ako srdce ženy pri pôrodných bolestiach. 42 Vyhubený je Moáb spomedzi národov, lebo sa vypínal proti Hospodinovi. 43 Strach, jama a pasca ti hrozí, obyvateľstvo Moábska - znie výrok Hospodinov. 44 Kto utečie pred hrôzou, padne do jamy, a kto bude vyliezať z jamy, chytí sa do pasce; lebo uvediem to na Moáb v roku jeho navštívenia - znie výrok Hospodinov. 45 Vysilení utečenci zostanú v tôni Chešbónu. Ale vyšľahne oheň z Chešbónu, plameň z domu Síchovho a strávi sluchy Moábu a temeno hlučného plemena. 46 Beda ti, Moáb! Kemóšov ľud zahynul, lebo ti vzali synov za zajatcov i tvoje dcéry do zajatia. 47 Ale v posledných časoch zmením údel Moábu - znie výrok Hospodinov. Potiaľto siaha súd nad Moábom.