Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

22. kapitola

Proroctvá proti kráľom

1 Takto vraví Hospodin: Zostúp do domu judského kráľa a povedz tam toto slovo:
2 Judský kráľ, ktorý sedíš na Dávidovom tróne, počuj slovo Hospodinovo, ty i tvoji sluhovia, aj tvoj ľud, vy, ktorí vchádzate týmito bránami: 3 Takto vraví Hospodin: Prisluhujte právo a spravodlivosť, vytrhnite okrádaného z rúk utláčateľa, netrápte ani neutláčajte cudzinca, sirotu, ani vdovu a nevylievajte nevinnú krv na tomto mieste. 4 Lebo ak budete naozaj plniť toto slovo, potom týmito bránami budú vchádzať králi, ktorí sedia na tróne Dávidovom a na vozoch a koňoch jazdia - oni, ich sluhovia aj ich ľud. 5 Ale ak nebudete dbať na tieto slová, prisahám sám na seba - znie výrok Hospodinov: tento dom bude zborenisko. 6 Lebo takto vraví Hospodin o dome judského kráľa: Si mi ako Gileád, sťa vrchol Libanonu; veru ťa zmením na púšť, na neobývané mestá. 7 Vysvätím proti tebe zhubcov, každého s jeho zbraňou, a zotnú výber tvojich cédrov a hodia na oheň. 8 Mnoho národov prejde potom popri tomto meste a pýtať sa budú jeden druhého: Prečo naložil takto Hospodin s týmto veľkým mestom? 9 Vtedy im povedia: Pretože opustili zmluvu s Hospodinom, svojím Bohom, klaňali sa iným bohom a slúžili im.

O Jóacházovi (Šallumovi)

10 Neoplakávajte mŕtveho a nesmúťte nad ním, plačte skôr za tým, ktorý odchádza, lebo sa nevráti viac a neuvidí už svoj rodný kraj.
11 Lebo takto vraví Hospodin o judskom kráľovi Šallumovi, synovi Joziáša, ktorý panoval po svojom otcovi a odišiel z tohto miesta: Nevráti sa už sem, 12 lebo zomrie na tom mieste, kam ho odviedli do zajatia, a túto krajinu nikdy neuvidí.

O Jojákímovi

13 Beda tomu, kto stavia svoj dom bez spravodlivosti a svoje horné izby bez práva; blížneho svojho núti slúžiť zadarmo a nedáva mu jeho mzdu;
14 kto hovorí: Postavím si rozľahlý dom a priestranné horné izby. Aj okná si vyseká, obloží ho cédrovým drevom a na červeno natrie. 15 Či si preto kráľom, že horlíš za cédrové stavby? Či tvoj otec nejedol a nepil? On prisluhoval právo a spravodlivosť a dobre sa mu vodilo; 16 dopomáhal k právu biednemu a chudobnému. Vtedy bolo dobre. Či práve toto neznamená mňa poznať? - znie výrok Hospodinov. 17 Ale tvoje oči a srdce sú upriamené len na tvoj zisk, na prelievanie krvi nevinného a na páchanie útlaku i krivdy. 18 Preto takto vraví Hospodin o Jojákímovi, Joziášovom synovi, judskom kráľovi: Nebudú ho oplakávať: Ach, brat môj! Ach, sestra moja! Nebudú ho oplakávať: Ach, pane! Ach, veličenstvo! 19 Pripravia mu oslí pohreb, vyvlečú ho a pohodia vonku za bránami Jeruzalema.

Hrozba Jeruzalemu

20 Vystúp na Libanon a krič a na Bášáne hlasno volaj, vykrikuj z Abárímu, lebo sú rozdrvení všetci tvoji priatelia.
21 Prihováral som sa ti, keď sa ti dobre vodilo; povedal si: Nechcem počuť. To býval tvoj spôsob od mladosti, že si nedal na môj hlas. 22 Vietor bude pásť všetkých tvojich pastierov, a tvoji priatelia pôjdu do zajatia. Vtedy sa sklameš a zahanbíš pre všetku svoju zlobu. 23 Obyvateľka Libanonu, čo hniezdiš na cédroch, ako budeš stenať, keď raz prídu bôle na teba ako kŕče na rodičku!

O Jojáchínovi

24 Akože žijem - znie výrok Hospodinov - keby judský kráľ Konja, syn Jojákímov, bol aj pečatným prsteňom na mojej pravej ruke: predsa ťa strhnem odtiaľ
25 a vydám do rúk tých, ktorí ti siahajú na život, a do rúk tých, pred ktorými sa strachuješ - do rúk babylonského kráľa Nebúkadneraca a Chaldejcov - 26 a odhodím teba i tvoju matku, ktorá ťa zrodila, do inej krajiny, v ktorej ste sa nenarodili, tam zomriete. 27 Nevrátia sa však do krajiny, do ktorej sa túžia navrátiť. 28 Či tento muž Konja je opovrhnutou rozbitou nádobou, alebo neobľúbeným náčiním? Prečo sú odhodení on i jeho potomstvo, a odvrhnutí do krajiny, ktorú nepoznajú? 29 Krajina, Krajina, Krajina, počuj slovo Hospodinovo! 30 Takto vraví Hospodin: Zapíšte tohto muža ako bezdetného, človeka, čo nemá za svojho života úspech, lebo nikomu z jeho potomstva sa nepodarí sedieť na tróne Dávidovom a vládnuť ešte nad Júdom.