Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

17. kapitola

Nezmazateľný hriech Júdov

1 Hriech Júdov je napísaný železným rydlom, vyrytý diamantovým hrotom na tabuľu ich srdca a na rohy ich oltárov,
2 lebo ich synovia myslia na svoje oltáre a ašéry pri zelených stromoch, na vysokých pahorkoch 3 vrchov, na šírom poli. Tvoje bohatstvo, všetky tvoje poklady vydám na lúpež ako odplatu za hriech páchaný na celom tvojom území. 4 Vypustíš z ruky svoje dedičstvo, čo som ti dal, a donútim ťa slúžiť tvojim nepriateľom v krajine, ktorú si nepoznal, lebo mojím hnevom vznietil sa oheň, ktorý bude večne horieť.

Nesprávna a správna dôvera

5 Takto vraví Hospodin: Prekliaty je muž, ktorý dúfa v človeka a telo robí svojou oporou, ale jeho srdce sa odvracia od Hospodina.
6 Bude sťa borievka na púšti, a neuzrie dobro, ktoré príde; bývať bude na spáleniskách púšte, v krajine soľnatej a neobývanej. 7 Požehnaný je muž, ktorý dúfa v Hospodina, ktorého nádejou je Hospodin. 8 Bude ako strom zasadený pri vode, zapustí korene pri potoku, nebojí sa, že príde horúčava; lístie mu ostáva zelené, ani v suchých rokoch nemá starosti a neprestajne rodí ovocie.

Výpovede múdrosti

9 Srdce je klamlivé nad všetko a zradné je - kto sa v ňom vyzná?
10 Ja, Hospodin, skúmam srdce a skúšam ľadviny, aby som každému dal podľa jeho ciest, podľa ovocia jeho skutkov. 11 Podobný jarabici, ktorá znáša vajcia, ale nevysedí, je ten, čo neprávom získava bohatstvo; musí ho opustiť v polovici života, takže nakoniec bláznom ostáva.

Hospodin - sláva Izraela

12 Trón slávy, vyvýšený od počiatku, je miesto našej svätyne.
13 Ty nádej Izraela, Hospodine! Všetci, ktorí Ťa opúšťajú, vyjdú na hanbu. Tí, čo sa odvracajú od Teba, zapísaní budú do zeme, lebo opustili Hospodina, žriedlo živej vody.

Jeremiášova ponosa a prosba

14 Uzdrav ma, Hospodine, a budem uzdravený, zachráň ma, a budem zachránený, lebo Ty si moja chvála.
15 Oni, hľa, hovoria mi: Kde je slovo Hospodinovo? Nech sa splní! 16 Nenaliehal som na Teba, aby prišla pohroma, a neblahý deň som si neželal. Ty vieš, čo vyšlo na moje pery, bolo to zjavné pred Tebou. 17 Nebuď mi postrachom; Ty si mi útočiskom v deň pohromy. 18 Nech sa zahanbia moji prenasledovatelia, a nech sa nezahanbím ja; nech sa predesia oni, a nech sa nepredesím ja. Priveď na nich deň pohromy, rozdrv ich dvojitým úderom.

Príkaz o sviatočnom dni odpočinku

19 Takto mi hovoril Hospodin: Choď, postav sa do brány Benjamínskej, ktorou vchádzajú a vychádzajú judskí králi, i do všetkých brán Jeruzalema,
20 a povedz im: Počujte slovo Hospodinovo, králi judskí, celý Júda i všetci obyvatelia Jeruzalema, ktorí vchádzate týmito bránami. 21 Takto riekol Hospodin: Dávajte pozor na seba: nenoste bremená a neprinášajte ich do brán Jeruzalema v deň sviatočného odpočinku. 22 Ani nevynášajte bremená zo svojich domov v deň sviatočného odpočinku a nevykonávajte nijakú prácu, ale sväťte deň sviatočného odpočinku, ako som prikázal vašim otcom. 23 Oni však neposlúchli a nenaklonili si ucho, ale boli tvrdohlaví, takže neposlúchli a neprijali výstrahu. 24 Ale ak ma naozaj poslúchnete - znie výrok Hospodinov - nebudete nosiť bremená do brán tohto mesta v deň sviatočného odpočinku a nebudete v ňom konať nijakú prácu, 25 potom budú vchádzať bránami tohto mesta králi a kniežatá, ktorí sedia na tróne Dávidovom, ktorí jazdia na vozoch a koňoch, oni aj ich kniežatá, mužovia Júdu a obyvatelia Jeruzalema, a toto mesto bude obývané naveky. 26 Prídu ľudia z judských miest a z okolia Jeruzalema i z krajiny Benjamín, z Nížiny, pohoria i z Negebu, prinášajúc zápalné a zábitné obete, dary a kadidlo, prinášajúc obeť vďaky do domu Hospodinovho. 27 Ak ma však neposlúchnete ohľadne svätenia dňa sviatočného odpočinku, ale budete nosiť bremená, a tak budete vchádzať do brán Jeruzalema v deň sviatočného odpočinku, založím oheň v jeho bránach, ktorý pohltí paláce Jeruzalema a nezhasne.