17. kapitola
Nezmazateľný hriech Júdov
1Hriech Júdov je napísaný železným rydlom, vyrytý diamantovým hrotom na tabuľu ich srdca a na rohy ich oltárov, 2lebo ich synovia myslia na svoje oltáre a ašéry pri zelených stromoch, na vysokých pahorkoch 3vrchov, na šírom poli. Tvoje bohatstvo, všetky tvoje poklady vydám na lúpež ako odplatu za hriech páchaný na celom tvojom území. 4Vypustíš z ruky svoje dedičstvo, čo som ti dal, a donútim ťa slúžiť tvojim nepriateľom v krajine, ktorú si nepoznal, lebo mojím hnevom vznietil sa oheň, ktorý bude večne horieť.Nesprávna a správna dôvera
5Takto vraví Hospodin: Prekliaty je muž, ktorý dúfa v človeka a telo robí svojou oporou, ale jeho srdce sa odvracia od Hospodina. 6Bude sťa borievka na púšti, a neuzrie dobro, ktoré príde; bývať bude na spáleniskách púšte, v krajine soľnatej a neobývanej. 7Požehnaný je muž, ktorý dúfa v Hospodina, ktorého nádejou je Hospodin. 8Bude ako strom zasadený pri vode, zapustí korene pri potoku, nebojí sa, že príde horúčava; lístie mu ostáva zelené, ani v suchých rokoch nemá starosti a neprestajne rodí ovocie.Výpovede múdrosti
9Srdce je klamlivé nad všetko a zradné je - kto sa v ňom vyzná? 10Ja, Hospodin, skúmam srdce a skúšam ľadviny, aby som každému dal podľa jeho ciest, podľa ovocia jeho skutkov. 11Podobný jarabici, ktorá znáša vajcia, ale nevysedí, je ten, čo neprávom získava bohatstvo; musí ho opustiť v polovici života, takže nakoniec bláznom ostáva.Hospodin - sláva Izraela
12Trón slávy, vyvýšený od počiatku, je miesto našej svätyne. 13Ty nádej Izraela, Hospodine! Všetci, ktorí Ťa opúšťajú, vyjdú na hanbu. Tí, čo sa odvracajú od Teba, zapísaní budú do zeme, lebo opustili Hospodina, žriedlo živej vody.Jeremiášova ponosa a prosba
14Uzdrav ma, Hospodine, a budem uzdravený, zachráň ma, a budem zachránený, lebo Ty si moja chvála. 15Oni, hľa, hovoria mi: Kde je slovo Hospodinovo? Nech sa splní! 16Nenaliehal som na Teba, aby prišla pohroma, a neblahý deň som si neželal. Ty vieš, čo vyšlo na moje pery, bolo to zjavné pred Tebou. 17Nebuď mi postrachom; Ty si mi útočiskom v deň pohromy. 18Nech sa zahanbia moji prenasledovatelia, a nech sa nezahanbím ja; nech sa predesia oni, a nech sa nepredesím ja. Priveď na nich deň pohromy, rozdrv ich dvojitým úderom.Príkaz o sviatočnom dni odpočinku
19Takto mi hovoril Hospodin: Choď, postav sa do brány Benjamínskej, ktorou vchádzajú a vychádzajú judskí králi, i do všetkých brán Jeruzalema, 20a povedz im: Počujte slovo Hospodinovo, králi judskí, celý Júda i všetci obyvatelia Jeruzalema, ktorí vchádzate týmito bránami. 21Takto riekol Hospodin: Dávajte pozor na seba: nenoste bremená a neprinášajte ich do brán Jeruzalema v deň sviatočného odpočinku. 22Ani nevynášajte bremená zo svojich domov v deň sviatočného odpočinku a nevykonávajte nijakú prácu, ale sväťte deň sviatočného odpočinku, ako som prikázal vašim otcom. 23Oni však neposlúchli a nenaklonili si ucho, ale boli tvrdohlaví, takže neposlúchli a neprijali výstrahu. 24Ale ak ma naozaj poslúchnete - znie výrok Hospodinov - nebudete nosiť bremená do brán tohto mesta v deň sviatočného odpočinku a nebudete v ňom konať nijakú prácu, 25potom budú vchádzať bránami tohto mesta králi a kniežatá, ktorí sedia na tróne Dávidovom, ktorí jazdia na vozoch a koňoch, oni aj ich kniežatá, mužovia Júdu a obyvatelia Jeruzalema, a toto mesto bude obývané naveky. 26Prídu ľudia z judských miest a z okolia Jeruzalema i z krajiny Benjamín, z Nížiny, pohoria i z Negebu, prinášajúc zápalné a zábitné obete, dary a kadidlo, prinášajúc obeť vďaky do domu Hospodinovho. 27Ak ma však neposlúchnete ohľadne svätenia dňa sviatočného odpočinku, ale budete nosiť bremená, a tak budete vchádzať do brán Jeruzalema v deň sviatočného odpočinku, založím oheň v jeho bránach, ktorý pohltí paláce Jeruzalema a nezhasne.