15. kapitola
Zákaz prehovorenia a nová hrozba
1Ale Hospodin mi riekol: Keby aj sám Mojžiš a Samuel stáli predo mnou, nebudem naklonený tomuto ľudu. Pošli ich odo mňa, nech odídu!2A keď sa ťa opýtajú: Kam máme ísť? odpovedz im: Takto vraví Hospodin: Kto patrí smrti, na smrť, kto patrí meču, pod meč, kto patrí hladu, do hladu, kto patrí zajatiu, do zajatia.3Nasadím proti nim štyri príbuzné veci - znie výrok Hospodinov: meč, aby vraždil; psov, aby trhali; nebeských vtákov a poľnú zver, aby žrali a hubili.4Dám ich ako dôvod k úžasu vo všetkých kráľovstvách zeme za to, čo judský kráľ Menašše, syn Ezechiášov, porobil v Jeruzaleme.Záhuba Jeruzalema
5Kto bude mať súcit s tebou, Jeruzalem? Kto ťa poľutuje? Kto zabočí k tebe opýtať sa, či sa máš dobre?6Ty si ma zavrhol - znie výrok Hospodinov - odvrátil si sa mi chrbtom; nuž vystrel som ruku proti tebe a zničím ťa, unavil som sa zľutovávať.7Vejačkou som ich previal v bránach krajiny. Obral som o deti, zahubil som svoj ľud, pretože sa neodvrátil od svojich ciest.8Ich vdovy sa mi rozmnožili viac ako piesok mora; na matky mladých ľudí som priviedol pustošiteľa napoludnie; zrazu som na nich spustil hrôzu a zdesenie.9Omdlela rodička siedmich synov, vydýchla dušu, zašlo jej slnko ešte za dňa, sklamaná je a zahanbená. Ich zvyšok vydám meču napospas pred ich nepriateľmi - znie výrok Hospodinov.Jeremiáš v ťažkom pokušení
10Beda mi, matka moja, že si ma zrodila, muža sporu a sváru pre celú krajinu. Nepožičiaval som, ani mne nepožičiavali, predsa ma všetci preklínajú.11Nech sa tak stane, Hospodine, ak som Ti čo najlepšie neslúžil, ak som na Teba nenaliehal za nepriateľa v čase jeho nešťastia a súženia.12Či možno zlámať železo, železo zo severu, a bronz?13Tvoje bohatstvo a poklady vydám na lúpež bez kúpnej ceny, a to pre všetky tvoje hriechy na celom tvojom území.14Donútim ťa slúžiť tvojim nepriateľom v krajine, ktorú nepoznáš, lebo mojím hnevom vznietil sa oheň, ktorý bude večne horieť.15Ty to vieš, Hospodine; rozpomeň sa na mňa a ujmi sa ma, pomsti sa za mňa na mojich prenasledovateľoch a nenič ma tým, že im zhovievaš. Vedz, že pre Teba znášam pohanenie.16Keď sa vyskytli Tvoje slová, zjedol som ich, Tvoje slová boli mi radosťou a útechou môjmu srdcu. Veď Tvoje meno nosím, ó Hospodine, Bože mocností.17Nesedával som v kruhu žartujúcich a nejasal som; pre Tvoju ruku sedím osamelý, lebo si ma naplnil svojím hnevom.18Prečo musí byť moja bolesť ustavičná a moja rana nevyliečiteľná? Nechce sa zahojiť. Chceš byť voči mne ako klamný potok, voda, na ktorú sa nedá spoľahnúť?19Preto takto vraví Hospodin: Ak sa obrátiš, navrátim ťa, aby si opäť stával predo mnou, ak budeš vyslovovať iba to, čo je vzácne, a nie podlé, budeš akoby mojimi ústami! Nech sa oni obrátia k tebe, ale ty sa k nim neobracaj!20A urobím ťa pre tento ľud pevným bronzovým múrom; keď budú bojovať proti tebe, nepremôžu ťa, lebo ja som s tebou, aby som ti pomáhal a zachraňoval ťa - znie výrok Hospodinov.21A vytrhnem ťa z rúk zlých ľudí a vykúpim ťa z moci násilníkov.