14. kapitola
Veľká suchota. Kajúca prosba ľudu
1Slovo Hospodinovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi o suchote: 2Júda trúchli a jeho brány hynú, smútia schýlené k zemi, nárek vychádza z Jeruzalema, 3ich veľmoži posielajú sluhov po vodu, tí prichodia k cisternám, a nenachádzajú vodu; vracajú sa s prázdnymi nádobami, zahanbení sú a sklamaní, zahaľujú si hlavu 4pre pôdu, ktorá je vyprahnutá, lebo nebolo dažďa v krajine; zahanbení sú roľníci, zahaľujú si hlavu. 5Aj jelenica v poli rodí a opúšťa mláďa, lebo nieto zelene. 6A divé osly stoja na holiach, lapajú vzduch ako šakaly, oči im pohasli, lebo nieto bylín. 7Ak naše viny svedčia proti nám, zasiahni, Hospodine, pre svoje meno, lebo nesčíselné sú naše odpadnutia; proti Tebe sme zhrešili. 8Ty, nádej Izraela, záchrana jeho v čase súženia, prečo si ako cudzí v krajine a ako pútnik, čo sa uchyľuje len na nocľah? 9Prečo si ako človek v rozpakoch, ako hrdina, ktorý nevládze pomôcť? Však Ty si uprostred nás, Hospodine, a Tvoje meno nosíme. Neopúšťaj nás! 10Takto vraví Hospodin o tomto ľude: Radi behajú sem i tam, nešetria si nohy. Ale Hospodin nemá v nich záľubu. Teraz sa rozpomína na ich vinu a trestá ich hriech.Odmietnutie prorokovho príhovoru
11Vtedy mi riekol Hospodin: Nemodli sa za tento ľud v jeho prospech. 12Keď sa budú postiť, nebudem počúvať ich vzdychy, a ak budú obetovať zápal a dar, neobľúbim si ich, ale skoncujem s nimi mečom; hladom a morom skoncujem s nimi. 13Nato som povedal: Ach, Pane, Hospodine, ajhľa, proroci im hovoria: Neuvidíte meč, ani hlad nebudete trpieť, ale dám vám trvalý pokoj na tomto mieste. 14Hospodin mi odpovedal: Lož prorokujú proroci v mojom mene; neposlal som ich, nerozkazoval som im, ani som s nimi nehovoril. Lživé videnie, ničomnú veštbu a klamstvo vlastného srdca vám prorokujú. 15Preto takto vraví Hospodin o prorokoch, ktorí prorokujú v mojom mene, hoci som ich ja neposlal, a ktorí hovoria: Ani meč, ani hlad nebude v tejto krajine; mečom a hladom pohynú títo proroci. 16Ale ľudia, ktorým oni prorokujú, budú pre hlad a meč hodení na ulice Jeruzalema; nebude nikoho, kto by ich pochoval: ani ich ženy, ani ich synov, ani ich dcéry. Tak vylejem na nich ich zlobu.Prorokov plač nad biedou krajiny
17Povedz im toto: Slzy mi zalievajú oči dňom i nocou a nevedia sa upokojiť, lebo je veľkou ranou zdrvená panna, dcéra môjho ľudu, úderom prebolestným. 18Ak vyjdem na pole, hľa - mečom prebodnutí; ak vstúpim do mesta, hľa - muky od hladu. Lebo i prorok i kňaz prechádzajú krajinou, a nevedia si rady.Kajúci nárek ľudu
19Či si celkom zavrhol Júdu, či cítiš odpor k Sionu? Prečo si nás zbil, že nieto pre nás uzdravenia? Čakáme na pokoj - ani nič dobrého niet; a na čas uzdravenia, ale hľa - zdesenie. 20Hospodine, poznáme svoju bezbožnosť a vinu našich otcov, lebo sme zhrešili proti Tebe. 21Pre svoje meno nezavrhni, nezneucti trón svojej slávy. Rozpomeň sa a nezruš svoju zmluvu s nami. 22Či medzi modlami národov sú darcovia dažďa, či nebesá samy dávajú spŕšku? Ty si, Hospodine, Boh náš, v ktorého dúfame! lebo Ty si toto všetko učinil.