Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

14. kapitola

Veľká suchota. Kajúca prosba ľudu

1 Slovo Hospodinovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi o suchote:
2 Júda trúchli a jeho brány hynú, smútia schýlené k zemi, nárek vychádza z Jeruzalema, 3 ich veľmoži posielajú sluhov po vodu, tí prichodia k cisternám, a nenachádzajú vodu; vracajú sa s prázdnymi nádobami, zahanbení sú a sklamaní, zahaľujú si hlavu 4 pre pôdu, ktorá je vyprahnutá, lebo nebolo dažďa v krajine; zahanbení sú roľníci, zahaľujú si hlavu. 5 Aj jelenica v poli rodí a opúšťa mláďa, lebo nieto zelene. 6 A divé osly stoja na holiach, lapajú vzduch ako šakaly, oči im pohasli, lebo nieto bylín. 7 Ak naše viny svedčia proti nám, zasiahni, Hospodine, pre svoje meno, lebo nesčíselné sú naše odpadnutia; proti Tebe sme zhrešili. 8 Ty, nádej Izraela, záchrana jeho v čase súženia, prečo si ako cudzí v krajine a ako pútnik, čo sa uchyľuje len na nocľah? 9 Prečo si ako človek v rozpakoch, ako hrdina, ktorý nevládze pomôcť? Však Ty si uprostred nás, Hospodine, a Tvoje meno nosíme. Neopúšťaj nás! 10 Takto vraví Hospodin o tomto ľude: Radi behajú sem i tam, nešetria si nohy. Ale Hospodin nemá v nich záľubu. Teraz sa rozpomína na ich vinu a trestá ich hriech.

Odmietnutie prorokovho príhovoru

11 Vtedy mi riekol Hospodin: Nemodli sa za tento ľud v jeho prospech.
12 Keď sa budú postiť, nebudem počúvať ich vzdychy, a ak budú obetovať zápal a dar, neobľúbim si ich, ale skoncujem s nimi mečom; hladom a morom skoncujem s nimi. 13 Nato som povedal: Ach, Pane, Hospodine, ajhľa, proroci im hovoria: Neuvidíte meč, ani hlad nebudete trpieť, ale dám vám trvalý pokoj na tomto mieste. 14 Hospodin mi odpovedal: Lož prorokujú proroci v mojom mene; neposlal som ich, nerozkazoval som im, ani som s nimi nehovoril. Lživé videnie, ničomnú veštbu a klamstvo vlastného srdca vám prorokujú. 15 Preto takto vraví Hospodin o prorokoch, ktorí prorokujú v mojom mene, hoci som ich ja neposlal, a ktorí hovoria: Ani meč, ani hlad nebude v tejto krajine; mečom a hladom pohynú títo proroci. 16 Ale ľudia, ktorým oni prorokujú, budú pre hlad a meč hodení na ulice Jeruzalema; nebude nikoho, kto by ich pochoval: ani ich ženy, ani ich synov, ani ich dcéry. Tak vylejem na nich ich zlobu.

Prorokov plač nad biedou krajiny

17 Povedz im toto: Slzy mi zalievajú oči dňom i nocou a nevedia sa upokojiť, lebo je veľkou ranou zdrvená panna, dcéra môjho ľudu, úderom prebolestným.
18 Ak vyjdem na pole, hľa - mečom prebodnutí; ak vstúpim do mesta, hľa - muky od hladu. Lebo i prorok i kňaz prechádzajú krajinou, a nevedia si rady.

Kajúci nárek ľudu

19 Či si celkom zavrhol Júdu, či cítiš odpor k Sionu? Prečo si nás zbil, že nieto pre nás uzdravenia? Čakáme na pokoj - ani nič dobrého niet; a na čas uzdravenia, ale hľa - zdesenie.
20 Hospodine, poznáme svoju bezbožnosť a vinu našich otcov, lebo sme zhrešili proti Tebe. 21 Pre svoje meno nezavrhni, nezneucti trón svojej slávy. Rozpomeň sa a nezruš svoju zmluvu s nami. 22 Či medzi modlami národov sú darcovia dažďa, či nebesá samy dávajú spŕšku? Ty si, Hospodine, Boh náš, v ktorého dúfame! lebo Ty si toto všetko učinil.