Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

13. kapitola

Podobenstvo o ľanovom páse

1 Takto mi riekol Hospodin: Choď a kúp si ľanový pás a polož si ho na bedrá, ale do vody ho neklaď!
2 Nato som podľa slova Hospodinovho kúpil pás a opásal som si ním bedrá. 3 Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo po druhý raz takto: 4 Vezmi pás, ktorý si kúpil a máš na bedrách, a vyber sa, choď k Eufratu a skry ho tam v skalnej úžľabine. 5 Šiel som teda a ukryl som ho pri Eufrate, ako mi prikázal Hospodin. 6 Po uplynutí viacerých dní mi riekol Hospodin: Vstaň, choď k Eufratu a vezmi odtiaľ pás, ktorý som ti tam kázal ukryť. 7 Nato som šiel k Eufratu, vyhrabal som a vzal pás z miesta, kde som ho ukryl, a hľa, pás bol skazený, nebol na nič súci. 8 Vtedy mi zaznelo slovo Hospodinovo: 9 Takto vraví Hospodin: Podobne skazím pýchu Júdu a veľkú pýchu Jeruzalema. 10 Tento zlý ľud, ktorý sa zdráha poslúchať moje slová, ktorý chodí v zatvrdnutosti srdca a behá za inými bohmi, aby im slúžil a klaňal sa im, bude ako tento pás, ktorý je nanič. 11 Lebo ako pás prilieha k bedrám muža, tak som vinul k sebe celý dom Izraela a celý dom Júdu - znie výrok Hospodinov - aby boli mojím ľudom, menom, chválou a ozdobou, ale nechceli poslúchať.

O džbáne s vínom

12 Povedz im tieto slová: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Každý džbán býva naplnený vínom. Ak ti povedia: Či my sami nevieme, že každý džbán býva naplnený vínom?
13 povedz im: Takto vraví Hospodin: Ajhľa, ja naplním opojením všetkých obyvateľov tejto krajiny, tak kráľov, ktorí sedia na tróne Dávidovom, ako kňazov a prorokov aj všetkých obyvateľov Jeruzalema. 14 A roztrieskam ich jedného o druhého, otcov i synov spolu - znie výrok Hospodinov; nezľutujem sa a neušetrím ich, ani milosrdenstvo neprejavím, kým ich nezničím. 15 Čujte a naslúchajte, nebuďte pyšní, lebo Hospodin hovorí: 16 Vzdajte česť Hospodinovi, svojmu Bohu, skôr, ako sa zotmie, skôr, ako vám za súmraku nohy narazia na vrchy! Vy čakáte na svetlo, ale On ho obráti na tmu a zmení na temnotu. 17 Ak však neposlúchnete, v skrytosti bude plakať moja duša, pre vašu pýchu slzy roniť, a slzy mi zalejú oči, lebo stádo Hospodinovo je zajaté.

Hrozba Jojákímovi

18 Povedz kráľovi a vladárke: Sadnite si nižšie, lebo vám spadla z hlavy vaša slávna koruna.
19 Zavreté sú mestá Negebu, a nik ich neotvorí! Odvedený je celý Júda, úplne odvedený.

Nárek nad Jeruzalemom

20 Zdvihnite oči a hľaďte na tých, ktorí prichádzajú od severu! Kdeže je stádo, čo ti bolo zverené, tvoje nádherné ovce?
21 Čo povieš, keď nad tebou ustanovia tých, ktorých si si vyučil za priateľov? Nezachvátia ťa bolesti ako rodiacu ženu? 22 A keď sa opýtaš v duchu: Prečo ma toto postihlo? Pre tvoje mnohé viny odhalili ti podolky, spôsobili ti násilie. 23 Či môže černoch zmeniť svoju kožu a leopard svoje škvrny? Či by ste aj vy mohli dobre robiť, keď ste sa naučili zle robiť? 24 Sťa lietajúcu plevu rozptýlim ich vetrom od púšte. 25 Toto je tvoj lós, tvoj údel, ktorý som ti vymeral - znie výrok Hospodinov - lebo si zabudol na mňa, a na klam si sa spoliehal. 26 Ja sám ti vyhrniem podolky na tvár, nech je zjavná tvoja potupa, 27 tvoje cudzoložstvá a tvoje chlipné erdžanie, tvoje hanebné smilstvo. Na pahorkoch, na poli videl som tvoje ohavnosti. Beda ti, Jeruzalem, že sa nechceš očistiť! Dokedy to ešte tak bude?