12. kapitola
Prečo sa zlým vodí dobre?
1 Ty si v práve, Hospodine, keď sa Ti sťažujem, a predsa chcem hovoriť s Tebou o práve: Prečo je cesta bezbožných úspešná a pokojne žijú všetci, čo sa dopúšťajú zrady? 2 Zasadil si ich a zakorenili sa, rastú, aj ovocie donášajú. Blízky si ich ústam, ale ďaleký ich srdcu. 3 Ale Ty, Hospodine, poznáš a vidíš ma a skúmaš moje zmýšľanie voči Tebe. Odlúč ich ako ovce na zabitie a oddeľ ich na deň zabíjania. 4 Dokedy má trúchliť krajina a vädnúť všetka poľná zeleň? Pre zlobu jej obyvateľov miznú zvieratá i vtáky, lebo tamtí si povrávajú: On nevidí, ako sa to s nami skončí. Hospodinova odpoveď
5 Ak si bežal s pešiakmi, a unavili ťa, ako sa budeš pretekať s koňmi? Ak sa len v pokojnej krajine cítiš bezpečne, čo si počneš v húšťave Jordánu? 6 Veď už tvoji bratia i dom tvojho otca sa voči tebe zradne zachovali, aj oni na plné hrdlo kričia za tebou; never im, keď sa ti láskavo privrávajú. 7 Opustil som svoj dom, zavrhol som svoje dedičstvo, miláčika svojej duše som vydal do moci jeho nepriateľov. 8 Moje dedičstvo je pre mňa ako lev v lese: pozdvihlo proti mne svoj hlas, preto ho nenávidím. 9 Či mi je moje dedičstvo strakatým vtákom, že okolité jastraby sú proti nemu? Nože, zhromaždite všetku poľnú zver, berte sa k pokrmu! 10 Mnohí pastieri kazili mi vinicu, pošliapali môj diel, môj rozkošný diel obrátili na úžasnú púšť. 11 Zmenili ho na púšť; spustošený trúchli predo mnou. Spustošená je celá krajina, no nikto si to k srdcu neberie. 12 Na všetky holé kopce na púšti prichodia ničitelia, lebo Hospodin má meč, ktorý požiera od jedného konca krajiny po druhý, nijaké telo nemá pokoj. 13 Pšenicu siali, ale tŕne žali, namáhali sa bez úžitku. Na hanbu vyjdú so svojou úrodou pre prudký hnev Hospodinov. Hrozba zlým susedom Júdu
14 Takto vraví Hospodin o všetkých mojich zlých susedoch, ktorí sa dotkli dedičstva, čo som dal do vlastníctva svojmu ľudu izraelskému: Ajhľa, vytrhnem ich z pôdy a dom Júdov vytrhnem spomedzi nich. 15 Ale potom, keď ich vytrhnem, znova sa zľutujem nad nimi a vrátim ich, každého k jeho dedičstvu a každého do jeho krajiny. 16 Ak sa naozaj naučia ceste môjho ľudu a budú prisahať na moje meno: Žije Hospodin! - ako oni naučili môj ľud prisahať na Baala - budú postavení uprostred môjho ľudu. 17 Ale ak neposlúchnu, vytrhám ten národ a vyhubím ho - znie výrok Hospodinov.