64. kapitola
1 Ako oheň zapaľuje raždie, ako oheň privádza do varu vodu - tak príď, aby si dal svojim protivníkom poznať svoje meno, aby sa Tvojej prítomnosti báli národy. 2 Keď si nečakane robil hrozné veci, zostúpil si a vrchy sa triasli pred Tebou. 3 Od vekov to nikto neslýchal ani nepočul, oko nevídalo Boha okrem Teba, ktorý by tak nakladal s tými, ktorí naň očakávajú. 4 Vychádzaš v ústrety tým, čo uplatňujú s radosťou spravodlivosť a na svojich cestách sa rozpomínajú na Teba. Ajhľa, hneval si sa, a my sme hrešili; oddávna sme Ti boli neverní. 5 Všetci sme boli podobní nečistému a všetka naša spravodlivosť bola ako poškvrnené rúcho. Všetci sme zvädli ako lístie, naša neprávosť nás odnáša sťa vietor. 6 A nikto nevzýva Tvoje meno, nevzchopí sa, aby sa zachytil o Teba, lebo svoju tvár si ukryl pred nami a vydal si nás do moci našich hriechov. 7 A predsa, Hospodine, Ty si Otec náš, my sme hlina a Ty si náš Tvorca, všetci sme dielom Tvojich rúk. 8 Nehnevaj sa priveľmi, Hospodine, nepripomínaj večne neprávosť. Ber ohľad na to, že sme Tvojím ľudom. 9 Tvoje sväté mestá stali sa púšťou, Sion sa stal púšťou, Jeruzalem úžasnou pustatinou. 10 Náš svätý a slávny dom, kde Ťa otcovia naši oslavovali, stal sa korisťou ohňa, a všetko, čo nám bolo vzácne, leží v troskách. 11 Môžeš sa od toho odťahovať, ó Hospodine, chceš mlčať a nadmieru nás pokorovať?