63. kapitola
Súd nad národmi
1 Kto to prichádza z Edómu v krvavočervenom rúchu z Bocry? Ten, kto sa skvie vo svojom obleku a kráča vo svojej veľkej sile? Ja som, ktorý sľubujem spásu a mám moc zachraňovať. 2 Prečo je tvoj oblek červený a tvoje rúcho ako rúcho šliapača vo vínnom lise? 3 Sám som šliapal v lise a z národov žiaden nebol so mnou. Pošliapal som ich vo svojom hneve, zgniavil som ich vo svojej prchkosti; ich šťava mi postriekala rúcho a poškvrnil som si odev. 4 Lebo deň pomsty mal som na mysli, prišiel rok môjho vykúpenia! 5 Rozhliadol som sa, že nebolo pomocníka; prekvapil som sa, že nikto ma nepodoprel. Ale pomohlo mi moje rameno a moja prchkosť ma podoprela. 6 Vo svojom hneve rozšliapal som národy, opojil som ich vo svojej prchkosti a ich krv som vypustil na zem. Kajúca prosba o obnovenie niekdajšej milosti
7 Rozpomínam sa na milostivé skutky Hospodinove, na slávne skutky Hospodinove na základe všetkého, čo nám preukázal Hospodin, hojný v dobrote k domu Izraela, ktorú nám preukazoval podľa svojho milosrdenstva a podľa svojej hojnej priazne. 8 Lebo povedal: Vskutku, oni sú mojím ľudom, synmi, ktorí nesklamú. A stal sa im záchrancom 9 v každom ich súžení. Ani posol, ani anjel, ale On sám ich zachraňoval; svojou láskou a súcitom On ich vykúpil a dvíhal ich i nosil po všetky dávne dni. 10 Ale oni sa priečili a zarmucovali Jeho svätého Ducha. Vtedy sa im zmenil na nepriateľa, On sám bojoval proti nim. 11 Vtedy sa Jeho ľud rozpamätal na dávne dni, na Mojžiša: Kde je ten, ktorý z mora vyviedol pastiera svojho stáda? Kde je ten, ktorý mu do vnútra vložil svojho svätého Ducha, 12 ktorý spôsobil, aby Jeho slávne rameno šlo po pravici Mojžišovej; ktorý rozštiepil more pred nimi, aby si utvoril večné meno? 13 Ktorý ich viedol cez hlbiny ako kone v púšti? Nepotkli sa. 14 Ako statok zostupuje do údolia, tak Duch Hospodinov im dal odpočinok. Tak si viedol svoj ľud, aby si preslávil svoje meno. Volanie k Bohu ako k Otcovi
15 Pohliadni z nebies a uviď zo svojho svätého a slávneho príbytku! Kde je Tvoja horlivosť a moc? Pohyb Tvojich citov a Tvoje zľutovanie sa mi odopierajú. 16 Veď Ty si Otec náš, lebo Abrahám nevie o nás a Izrael nás nepozná. Ty, Hospodine, si Otec náš, Tvoje meno od pradávna je: Náš Vykupiteľ. 17 Hospodine, prečo si nám dal poblúdiť od Tvojich ciest a zatvrdil si nám srdcia, tak, že sa Ťa nebojíme? Vráť sa kvôli svojim služobníkom, kvôli kmeňom svojho dedičstva. 18 Tvoj ľud vlastnil Tvoju svätyňu len krátky čas, naši protivníci ju pošliapali. 19 Takí sme, akoby si nad nami oddávna nepanoval, ako tí, nad ktorými nikdy neodznelo Tvoje meno. Prosba o Božiu pomoc
Kiežby si pretrhol nebesá a zostúpil, aby sa zatriasli vrchy pred Tebou.