51. kapitola
Hospodin splní zasľúbenie Sionu
1 Čujte ma, ktorí sa snažíte o spásu, ktorí hľadáte Hospodina! Pozrite na kameň, z ktorého ste vykresaní, na studničnú priehlbeň, z ktorej ste vykopaní! 2 Pozrite na svojho otca Abraháma a na Sáru, ktorá vás zrodila. Lebo som ho povolal, keď bol jediný, požehnal som ho a rozmnožil. 3 Vskutku, Hospodin poteší Sion, poteší všetky jeho zrúcaniny. Jeho púšť zmení na Éden a jeho step na záhradu Hospodinovu. V ňom bude radosť a veselosť, chválospev a zvuk piesne. Boh bude súdiť svet
4 Počúvaj ma, ľud môj, národ môj, dopraj mi sluchu, lebo odo mňa vyjde náuka, a svoje právo ihneď privediem ako svetlo národov. 5 Blízko je moja spása, príde moja záchrana a moje ramená budú spravovať národy. Na mňa čakajú ostrovy, na môj zásah budú vyčkávať. 6 Zdvihnite oči k nebesiam a pozrite sa dolu na zem, lebo nebesá sa rozplynú ako dym, zem sa rozpadne ako šaty a jej obyvatelia pomrú ako komáre, ale moja záchrana ostane naveky a moja spása sa nezruší. 7 Čujte ma, vy, ktorí poznáte spásu, ľud, ktorý v srdci nosí moju náuku! Nebojte sa potupy od ľudí, a ich hanobenia sa neľakajte, 8 lebo moľ ich požerie ako šaty, červ ich strávi ako vlnu. No moja spása potrvá naveky a moja záchrana na dlhé pokolenia. Prosba k Hospodinovi o pomoc
9 Prebuď sa, prebuď sa, obleč si silu, rameno Hospodinovo, prebuď sa ako za dní pradávnych, za starodávnych pokolení! Či si ty nerozťalo Rahaba a neprebodlo morského draka? 10 Či si ty nevysušilo more, vody veľkej prahlbiny, a nezmenilo hĺbku mora na cestu, aby prešli vykúpení? 11 Tak sa vrátia tí, ktorých Hospodin vyslobodil, a prídu s plesaním na Sion. Večná radosť bude na ich hlavách, dosiahnu radosť a veselosť; zmizne žiaľ a úpenie. Hospodin teší
12 Ja, ja som vaším Tešiteľom! Kto si ty, že sa bojíš človeka smrteľného, ľudského dieťaťa, ktoré býva ako tráva? 13 Zabúdaš na Hospodina, ktorý ťa utvoril, ktorý rozostrel nebesá, založil zem? Ty sa ustavične v každom čase chveješ pred hnevom sužovateľa, keď zamýšľa hubiť? Ale kde je hnev sužovateľa? 14 Sputnaný sa čoskoro uvoľní, nepadne mŕtvy do jamy a nebude mu chýbať chlieb. 15 Ale ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý víri more tak, že hučia jeho vlny; Hospodin mocností je Jeho meno. 16 Dal som ti svoje slová do úst, prikryl som ťa tôňou svojich rúk: aby som rozprestrel nebesá a založil zem, a povedal Sionu: Ty si môj ľud! Výzva Sionu k odvahe
17 Prebuď sa, prebuď, povstaň, Jeruzalem, ty, ktorý si vypil z rúk Hospodinových čašu Jeho hnevu; kalich omámenia vypil si až do dna. 18 Niet nikoho, kto by ho viedol spomedzi synov, ktorých si zrodil. A niet nikoho, kto by posilňoval jeho ruku spomedzi synov, ktorých si vychoval. 19 Dve veci ťa zastihli; ktože ťa poľutuje? Spustošenie a ruiny, hlad a meč, ktože ťa poteší? 20 Synovia tvoji zomdlení ležia na rohu všetkých ulíc ako antilopy v pasci, preplnení hnevom Hospodinovým a karhaním tvojho Boha. 21 Preto čuj toto, ty strápený a opojený, ale nie vínom: 22 Takto vraví Hospodin, Pán, tvoj Boh, ktorý chce bojovať za svoj ľud: Ajhľa, beriem ti z rúk čašu omámenia a kalich môjho hnevu; nebudeš ho už viac piť. 23 Podám ho do ruky tým, čo ťa trápili, a do ruky tým, čo ťa utláčali; ktorí ti hovorili: Zohni sa, aby sme mohli prejsť. A ty si podložil chrbát ako zem a ako ulicu pre tých, čo prechádzajú.