Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

49. kapitola

Služobník Hospodinov svetlom národov

1 Počúvajte ma, ostrovy, a pozorujte, ďaleké národy! Hospodin ma povolal už od života matky, od lona mojej matky myslel na moje meno.
2 Ústa mi urobil akoby ostrým mečom, ukryl ma v tôni svojej ruky. Urobil ma vyhladeným šípom, schoval ma do svojho tulca. 3 Riekol mi: Si mojím služobníkom, Izraelom, ktorým sa oslávim. 4 Ja som však povedal: Nadarmo som sa namáhal, pre ničotu a márnosť strávil som svoju silu, ale moje právo je u Hospodina a odmena za moju prácu je u môjho Boha. 5 Teraz však hovorí Hospodin, ktorý si ma stvárnil za sluhu od života matky, aby som vrátil Jákoba k Nemu a aby sa Izrael k Nemu zhromaždil. Preto som vzácny v očiach Hospodinových a môj Boh sa stal mojou silou. 6 A riekol: Málo mi je, že si mi služobníkom na pozdvihnutie kmeňov Jákobových a na navrátenie zachránených z Izraela. Urobím ťa svetlom národov, aby moja spása siahala až po koniec zeme.

Obnova národa

7 Takto vraví Hospodin, Vykupiteľ Izraela, jeho Svätý, hlboko opovrhovanému, pohanmi zošklivenému otrokovi panovníkov: Králi to uvidia, kniežatá povstanú a klaňať sa budú kvôli Hospodinovi, ktorý je verný, kvôli Svätému Izraela, ktorý ťa vyvolil.
8 Takto vraví Hospodin: V pravý čas som ťa vypočul, v deň spásy som ti pomohol; utvoril som ťa a dal za sprostredkovateľa zmluvy národom: aby si obnovil krajinu a do vlastníctva odovzdal spustošené dedičstvá; 9 aby si povedal sputnaným: Vyjdite! a tým, čo sú v tme: Zjavte sa! Budú pásť popri cestách a ich pastvy budú na všetkých holinách. 10 Nebudú lačnieť ani žízniť, neraní ich horúčava ani slnko, lebo ich poženie ten, čo sa zľutúva nad nimi; povedie ich popri prameňoch vôd. 11 A všetky svoje vrchy zmením na cesty a moje hradské budú vysoké. 12 Ajhľa: títo prídu zďaleka, tí zas od severu a západu a tamtí z krajiny Syene. 13 Jasajte, nebesá; zaplesaj, zem! Dajte sa do jasotu, vrchy, lebo Hospodin potešil svoj ľud a zmiloval sa nad svojimi biednymi.

Boh potešuje spustošený Sion

14 Ale Sion povedal: Opustil ma Hospodin a Pán zabudol na mňa!
15 Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nezľutuje sa nad synom, ktorého zrodila? Keby ony aj pozabudli, ja na teba nezabudnem. 16 Ajhľa, do dlaní som si ťa vyryl, tvoje hradby sú ustavične predo mnou. 17 Ponáhľajú sa tvoji stavitelia, odídu od teba tí, čo ťa búrali a rúcali. 18 Pozdvihni oči vôkol a pozri, všetci sa zhromaždia a prídu k tebe. Akože ja žijem - znie výrok Hospodinov - všetkých si ich oblečieš ako skvost a opášeš sa nimi ako mladucha. 19 Lebo tvoje zrúcaniny a pustatiny i tvoja spustošená krajina bude teraz priúzka pre tvojich obyvateľov a tvoji ničitelia budú ďaleko. 20 Synovia zrodení v tvojej bezdetnosti ti ešte zreteľne povedia: Úzke mi je miesto, odstúp sa mi, aby som mohol bývať. 21 V duchu si povieš: Kto mi zrodil týchto? Veď ja som bola bezdetná a neplodná, zajatá, zahnaná. A kto vychoval týchto? Ajhľa, sama som ostala, a kde sa vzali títo?

Pohania budú pestúnmi Izraela

22 Takto vraví Hospodin, Pán: Ajhľa, zdvihnem ruku k pohanom a svoju koruhvu pozdvihnem k národom; tvojich synov prinesú v náručí a tvoje dcéry donesú na pleci.
23 Králi budú tvojimi ochrancami a ich kňažné tvojimi dojkami. Budú sa ti klaňať tvárou k zemi a lízať prach tvojich nôh. Vtedy poznáš, že ja som Hospodin, v ktorom sa nesklamú tí, čo dúfajú v Neho. 24 Či možno odňať hrdinovi to, čo uchvátil, alebo môžu uniknúť zajatci mocnára? 25 Vskutku, takto vraví Hospodin: Aj hrdinovi môžu byť odňatí zajatci a mocnárovi môže uniknúť to, čo uchvátil. Ja sa budem prieť s tými, ktorí sa s tebou prú, a tvojich synov ja vyslobodím. 26 Nakŕmim tvojich utláčateľov ich vlastným mäsom a spijú sa vlastnou krvou ako mladým vínom. Tak pozná každé telo, že ja som Hospodin, tvoj Vysloboditeľ a tvoj Vykupiteľ, Silný Jákobov.