42. kapitola
Sluha Hospodinov
1 Ajhľa, môj služobník, ktorého podopieram, môj vyvolený, ktorého som si obľúbil. Svojho Ducha som položil naňho, opravdivé právo prinesie národom. 2 Nebude kričať, nezvýši hlas a nedá mu znieť na ulici; 3 trstinu nalomenú nedolomí a tlejúci knôt neuhasí, opravdivé právo verne prinášať bude. 4 Nezlyhá a nestratí odvahu, kým neupevní opravdivé právo na zemi, pretože na jeho učenie ostrovy čakajú. 5 Takto vraví Hospodin, Boh, ktorý stvoril nebesá a rozvinul ich, ktorý roztiahol zem i s jej porastom, On dáva dýchanie ľudu na nej a ducha tým, čo chodia po nej: 6 Ja, Hospodin, povolal som ťa ku spáse, uchopil som ťa za ruku a stvárnil, určil som ťa ľudu za sprostredkovateľa zmluvy a za svetlo národom, 7 aby si otváral oči slepým a vyvádzal väzňov zo žalára a z väzenia tých, čo sedia v tme. 8 Ja som Hospodin, to je moje meno; svoju slávu inému nedám, ani svoju chválu modlám. 9 Ajhľa, predošlé veci sa splnili a nové oznamujem. Skôr, ako vyrašia, dám vám o nich počuť. Nová pieseň o Hospodinovi
10 Spievajte Hospodinovi novú pieseň; Jeho chvála siaha až po koniec zeme. Nech hučí more, aj čo ho napĺňa, ostrovy, aj tí, čo bývajú na nich. 11 Nech púšť i mestá na nej pozdvihnú svoj hlas, i stanové dediny, kde býva Kédár! Nech jasajú obyvatelia brál, nech pokrikujú z vrcholov hôr. 12 Nech vzdávajú česť Hospodinovi, nech hlásajú Jeho chválu na ostrovoch. 13 Hospodin vyjde ako bohatier, rozhorlí sa ako hrdina; hlasno zvolá, spustí vojnový pokrik, víťazne vystúpi proti svojim nepriateľom. 14 Oddávna som mlčal, bol som nemý, dusil som to v sebe, teraz chcem sťa rodička kričať, dychčať a vzdychať. 15 Spustoším vrchy i kopce, všetku ich zeleň vysuším, potoky zmením na ostrovy a močariny povysúšam. 16 Slepých povediem nepoznanou cestou, kráčať im dám chodníkmi, ktoré nepoznajú. Na svetlo zmením tmu pred nimi a hrobľavinu na rovinu. Toto sú veci, ktoré urobím, a nenechám ich len tak. 17 Nech sa odvrátia a zapýria hanbou tí, ktorí dôverujú tesaným modlám a zliatinám hovoria: Vy ste naši bohovia. Izrael je slepý sluha
18 Vy hluchí, čujte, vy slepí, rozhliadnite sa, aby ste videli! 19 Kto je slepý, iba ak môj sluha, a hluchý, iba ak môj posol, ktorého posielam? Kto je slepý, iba ak môj dôverník, a slepý, iba ak sluha Hospodinov? 20 Vidí veľké veci, ale si ich nevšíma, má otvorené uši, ale nepočuje. 21 Hospodinovi sa zapáčilo pre svoju vernosť zveľadiť a osláviť svoje učenie. 22 Ale on je olúpený a vyplienený národ; všetci sú sputnaní v temniciach a skrytí sú vo väzniciach. Stali sa lúpežou, a nik ich nevyslobodil, korisťou, no nik nepovedal: Vráť ich! 23 Kto z vás tomu načúva? Kto počúva a chápe budúcnosť? 24 Kto vydal Jákoba za korisť a Izrael napospas lupičom? Nebol to Hospodin, proti ktorému sme zhrešili? Ale oni nechceli chodiť po Jeho cestách a nedbali na Jeho učenie. 25 Preto vylial na nich svoj pálčivý hnev a vojnové násilie; pálil ho zo všetkých strán, ale on nechápal; planul proti nemu, ale nevzal si to k srdcu.