41. kapitola
Kýros - Bohom určený víťaz
1 Zmĺknite predo mnou, ostrovy, národy, čakajte na môj dôkaz! Nech sa priblížia, a potom nech hovoria. Spoločne predstúpme pred súd! 2 Kto vzbudil od Východu toho, ktorého víťazstvo stretá na každom kroku? Kto mu dáva napospas národy a podmaňuje kráľov? Jeho meč ich mení na prach, Jeho luk na rozviate plevy. 3 Prenasleduje ich, bezpečne tiahne vpred, sotva sa nohami dotkne chodníka. 4 Kto to spôsobuje a koná? Ten, čo od počiatku povoláva pokolenia. Ja, Hospodin, som prvý, aj s poslednými som ešte ja. 5 Ostrovy to videli a zhrozili sa, okraje zeme sa trasú. Približujú sa a prichádzajú. 6 Jeden druhému pomáha, a inému vraví: Vzchop sa! 7 Kováč posilňuje zlatníka, a ten, čo kladivom uhládza, toho, kto bije na nákovu; o letovaní vraví: Dobré je to! Upevňuje to klincami, aby sa neklátilo. Neboj sa, Izrael
8 Ty však, sluha môj Izrael, Jákob, ktorého som vyvolil, potomstvo môjho obľúbenca Abraháma, 9 ktorého som uchopil na konci zeme a povolal od jej hraníc, tebe som povedal: Ty si môj sluha, vyvolil som si ťa a nezavrhol; 10 neboj sa, lebo ja som s tebou, nepozeraj ustrašene vôkol seba, lebo ja som Boh tvoj! Posilním ťa a pomôžem ti, i podopriem ťa svojou spásonosnou pravicou. 11 Na hanbu a posmech vyjdú všetci, ktorí zlosťou kypia proti tebe. Zmenia sa na nič a zahynú mužovia, ktorí sa sporia s tebou. 12 Budeš ich hľadať, ale nenájdeš tých, ktorí sa s tebou vadia; zmenia sa na nič a na márnosť mužovia, ktorí bojujú proti tebe, 13 lebo ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý ťa drží za pravicu a vraví ti: Neboj sa, ja ti pomôžem! 14 Neboj sa, červíček, Jákob, hŕstka Izraela, ja ti pomáham - znie výrok Hospodinov - tvoj Vykupiteľ je Svätý Izraela. 15 Urobím ťa ostrým smykom, novým a mnohozubým. Vrchy zmlátiš a rozmelieš, aj pahorky zmeníš na plevy. 16 Rozoseješ ich, vietor ich schytí, víchor ich rozfúka; ty však pre Hospodina zaplesáš, chváliť sa budeš Svätým Izraela. Zázračná cesta cez púšť
17 Biedni a chudobní hľadajú vodu, ale jej niet, ich jazyk smädom schne. Ja, Hospodin, ich vypočujem, ja, Boh Izraela, ich neopustím. 18 Na pustých holiach otvorím potoky, uprostred údolí pramene, púšť premením na jazero a vyprahnutú zem na vodostreky. 19 Do púšte nasadím cédre, akácie, myrty, olivy; do stepi postavím cyprusy, jasene a spolu s nimi smreky, 20 aby videli a poznali, všimli si a zároveň chápali, že ruka Hospodinova to spôsobila a Svätý Izraela to stvoril. Výzva bezmocným modlám
21 Predložte svoj spor, vraví Hospodin, predneste svoje dôvody, vraví kráľ Jákobov. 22 Nech nám prednesú a oznámia, čo sa má stať. Oznámte, čo bolo najprv, a vezmeme si to k srdcu. Alebo nám zvestujte budúce deje, nech poznáme ich koniec! 23 Oznámte, čo má prísť za týmto, a tak poznáme, že ste bohovia! Urobte niečo dobré, alebo zlé, a všetci s údivom budeme na to hľadieť. 24 Hľa, vy nie ste nič a vaše dielo nie je ničím, ohavný je, kto si vás volí. Hospodin zvestoval Kýrovo víťazstvo
25 Vzbudil som kohosi zo severu, a ten prišiel, od východu slnka toho, čo bude vzývať moje meno. On pošliapal vládcov ako blato, ako hrnčiar šliape hlinu. 26 Kto to zvestoval od počiatku, aby sme to vedeli, a vopred, aby sme povedali: Pravdu má? Nikto neoznamoval, nikto nerozhlasoval, ani nikto nepočul vaše reči. 27 Ja prvý som to hlásal Sionu a dal som Jeruzalemu hlásateľa radostnej zvesti. 28 Obzrel som sa, nebolo nikoho, nebolo poradcu medzi nimi, aby som sa ich spýtal a aby odpovedali. 29 Hľa, všetci sú márnosť, ich pôsobenie nie je ničím; vzduchom a prázdnotou sú ich zliatiny.