40. kapitola
Zajatých čaká návrat
1 Potešujte, potešujte môj ľud, vraví Boh váš. 2 Hovorte k srdcu Jeruzalema a privolávajte mu, že sa skončila jeho otrocká služba, zmierená je jeho vina, že dostal z rúk Hospodina dvojnásobne za všetky svoje hriechy. 3 Čuj, ktosi volá: Na púšti pripravujte cestu Hospodinovi, na stepi urovnávajte hradskú nášmu Bohu! 4 Nech sa zdvihne každé údolie a nech sa zníži každý vrch i kopec. Všetko nerovné nech je rovinou a hrboľaté kraje rovným údolím; 5 lebo zjaví sa sláva Hospodinova a každý to naraz uvidí; lebo ústa Hospodinove prehovorili. 6 Čuj, ktosi vraví: Volaj! I povedal som: Čo mám volať? 7 Každé telo je tráva a všetka jeho nádhera sťa poľný kvet. Naozaj, ľudia sú tráva. Usychá tráva, vädne kvet, keď dych Hospodinov zavanie naň. 8 Usychá tráva, vädne kvet, ale slovo nášho Boha zostáva naveky. 9 Vystúp na vysoký vrch, Sion, hlásateľ radostnej zvesti, hlasno zvolaj, Jeruzalem, hlásateľ radostnej zvesti! Hlasno volaj, neboj sa, povedz judským mestám: Ajhľa, Boh váš! 10 Ajhľa, Hospodin, Pán prichádza s mocou, Jeho rameno zasahuje. Hľa, Jeho mzda je pri Ňom a Jeho odmena je pred Ním. 11 Pásť bude svoje stádo ako pastier, zhromaždí ho svojím ramenom, jahniatka ponesie v náručí, pridájajúce ovce povedie. Veľkosť Stvoriteľa
12 Kto zmeral svojou dlaňou vody mora, kto premeria piaďou nebesá, vezme do merice prach zeme, na váhe odváži vrchy a pahorky na vážkach? 13 Kto usmernil Ducha Hospodinovho, kto bol Jeho poradcom, aby Ho poúčal? 14 Radil sa s niekým, kto by Ho školil a učil pravej ceste, kto by Ho učil ceste poznania a privádzal Ho na chodník rozumnosti? 15 Hľa, národy sú sťa kvapka z vedra, treba ich pokladať za prášok na vážkach. Hľa, ostrovy zavážia sťa zrnko piesku, 16 Libanon nestačí na oheň a jeho zverina nestačí na zápaly. 17 Všetky národy sú pred Ním ako nič, úplne nič neznamenajú pre Neho. 18 Ku komu pripodobníte Boha? A akú podobu Mu dáte? 19 Remeselník ulial modlu a zlatník ju obtiahol zlatom, priletoval striebornú retiazku. 20 Kto je chudobný na takú obeť, vyberie si drevo, ktoré nepráchnivie, vyberie múdreho remeselníka, aby postavil modlu, ktorá sa nekláti. 21 Neviete to? Nepočuli ste to? Nebolo vám to zvestované od počiatku? Nepochopili ste založenie zeme? 22 Ten, ktorý tróni nad obvodom zeme, - kým jej obyvatelia sú len ako kobylky - Ten, ktorý odvíja nebesá ako závoj a rozprestiera ich sťa stan na bývanie, 23 Ten navnivoč privádza hodnostárov a sudcov zeme mení na márnosť. 24 Sotva sú zasadení, sotva sú zasiati, sotva sa ich kmeň zakorení v zemi, dýchne na nich a uschnú, vietor ich odveje ako plevy. 25 Komu ma teda pripodobníte? Komu sa budem rovnať? vraví Svätý. 26 Zdvihnite pohľad a viďte, kto to stvoril! Ten, ktorý vyvádza ich voje podľa počtu, všetkých oslovuje menom; pred Premocným a Presilným nechýba ani jeden. Povzbudenie zronených
27 Prečo hovoríš, Jákob, a vravíš, Izrael: Skrytá je moja cesta pred Hospodinom a moje právo uniká môjmu Bohu? 28 Nevieš to? Nepočul si? Hospodin je večný Boh, ktorý stvoril končiny zeme; neustáva a neumdlieva, Jeho múdrosť nemožno vystihnúť. 29 Ustatému dáva silu a rozhojňuje moc bezvládneho. 30 Mládenci ustávajú a slabnú, junáci sa potkýnajú a klesajú. 31 Ale tí, čo očakávajú Hospodina, dostávajú novú silu, vznášajú sa na krídlach ako orly, bežia, a neslabnú, chodia, a neustávajú.