33. kapitola
Hospodin záchranou spustošeného Siona
1 Beda ti, záhubca, ktorý si nebol zničený, ty zradca, s ktorým nikto zradne nezaobchádzal! Keď prestaneš hubiť, budeš zničený, keď skončíš zradné správanie sa, aj s tebou naložia zradne. 2 Hospodine, zmiluj sa nad nami, na Teba čakáme, buď naším ramenom ráno čo ráno, našou spásou v čase súženia. 3 Na hromový hlas utekajú národy, keď sa Ty zdvihneš, rozpŕchnu sa kmene, 4 a korisť vaša bude schmátaná, ako chmácu chrústy; priženú sa na ňu, ako sa ženú kobylky. 5 Vznešený je Hospodin, lebo býva na výsostiach; On naplní Sion právom a spravodlivosťou. 6 On bude istotou jeho čias, bohatstvom spásy, múdrosťou a poznaním; bázeň pred Hospodinom je jeho pokladom. 7 Ajhľa, ich hrdinovia bedákajú na ulici, poslovia mieru trpko plačú. 8 Spustnuté sú cesty, pútnici odpočívajú; záhubca zrušil zmluvu, zavrhol mestá, ľudí nemá za nič. 9 Trúchli, prahne krajina, hanbí sa Libanon; chorľavie, napadnutý je voškami; Šárón je sťa púšť, Bášán a Karmel zhadzuje lístie. 10 Teraz povstanem, vraví Hospodin, teraz sa zdvihnem, teraz sa vyvýšim. 11 Počali ste seno, porodíte plevu; váš dych je oheň, čo vás strávi. 12 Národy budú spálené na vápno, zhoria v ohni ako zoťaté tŕne. 13 Vy ďalekí, čujte, čo som urobil, a vy blízki, poznajte moju moc! 14 Ľakajú sa hriešnici na Sione, triaška zachvátila hriešnych: Kto z nás môže bývať pri stravujúcom ohni? Kto z nás môže bývať pri večných plameňoch? 15 Ten, kto chodí v spravodlivosti a hovorí úprimne, pohŕda ziskom z útlaku, kto odmieta dlaňami dotknúť sa úplatku, kto si zapcháva uši, aby nepočul o krvnej vine, kto si zatvára oči, aby sa nepozeral na zlo, 16 ten bude bývať na výšinách, skalné pevnosti mu budú útočiskom, dostane svoj chlieb a jeho voda bude stála. Radostná budúcnosť
17 Tvoje oči uzrú kráľa v jeho kráse, uvidia rozsiahlu krajinu. 18 Tvoje srdce pomyslí na časy hrôzy: Kde je ten, kto počítal, kde je ten, kto vážil, kde je ten, kto rátal veže? 19 Neuzrieš drzý národ, národ s temnou, nezrozumiteľnou rečou a zajakavým, nezmyselným jazykom. 20 Hľaď na Sion, mesto našich sviatkov! Tvoje oči uvidia Jeruzalem; pokojný príbytok, stan, ktorý neputuje, jeho kolíky nikdy nebudú vytrhnuté a žiadne laná sa mu neroztrhnú. 21 Lebo tam nám bude slávnym Hospodin, na mieste širokých riečnych prúdov. Nebude sa po nich plaviť veslami poháňaná loď, ani skvelé plavidlo neprejde po nich. 22 Lebo Hospodin je naším sudcom, Hospodin je naším vládcom; Hospodin je naším kráľom; On nás zachráni. 23 Tvoje povrazy povolili, neudržia stožiar na podstavci, nenapnú plachty. Vtedy rozdelia veľkú korisť, aj chromí si ulúpia lup. 24 Ani jeden obyvateľ nepovie: Chorý som! Ľudu, ktorý tam prebýva, sú viny odpustené.