Predchádzajúca kapitola

22. kapitola

Proti Jeruzalemu

1Výrok o údolí videnia. Čože ti je, že si celé vystúpilo na strechy,
2ty, kriku plné, hučiace mesto, jasajúci hrad? Tvoji pobití nie sú mečom pobití a nepadli v boji. 3Všetci tvoji velitelia zutekali, zajatí boli bez výstrelu z kuše; všetci, čo boli dolapení, spolu boli sputnaní, aj keď zďaleka utekali. 4Preto hovorím: Nehľaďte na mňa, trpko musím plakať. Neusilujte sa potešovať ma pri skaze dcéry môjho ľudu. 5Lebo deň zdesenia, deptania a zmätku určil Pán, Hospodin mocností. V údolí videnia podkopávali múr a krik znel smerom k vrchu. 6Élám zdvihol tulec; ide s vozmi a jazdcami, Kír obnažil štít. 7Tvoje najskvelejšie údolia sú plné vozov a jazdci sa stavajú k bráne. 8A odňal ochrannú clonu spred Júdu. V ten deň ste pozerali na zbrojnicu Lesného domu, 9a videli ste, že je mnoho trhlín na meste Dávidovom, zbierali ste vody Dolného rybníka. 10Spočitovali ste domy Jeruzalema a rúcali ste domy na opevnenie hradby. 11Zhotovili ste nádrž medzi dvoma múrmi pre vody Starého rybníka, ale nehľadeli ste k Tomu, kto to všetko spôsobil, a nepozerali ste k Tomu, kto to oddávna pripravoval. 12V ten deň Pán, Hospodin mocností, vyzval k plaču a náreku, k vyholeniu lysiny a k opásaniu vrecom. 13Tu však je veselosť a radosť, zabíjanie dobytka a rezanie oviec, jedenie mäsa a pitie vína; jedzme, pime, lebo zajtra zomrieme! 14Ale Hospodin mocností sa vyjavil môjmu sluchu: Nikdy vám nebude odpustená táto vina, dokiaľ nepomriete, povedal Pán, Hospodin mocností!

Šebna a Eljákím

15Takto vraví Pán, Hospodin mocností: Choď, zájdi k tomu správcovi, k Šebnovi, ktorý je predstaveným paláca, a povedz:
16Čo tu máš a koho tu máš, že si si tu vytesal hrob ako ten, čo si hrob vysoko vytesáva a svoje bydlisko si do skaly vysekáva? 17Ajhľa, Hospodin ťa násilne odvrhne, tvrdo ťa uchopí. 18Zvinie ťa do klbka a hodí ako loptu do šírošírej krajiny; tam zomrieš, a tam budú tvoje slávne vozy, ty, potupa domu svojho pána. 19Vyženiem ťa z tvojho úradu a zhodím ťa z tvojho postavenia. 20V ten deň zavolám svojho služobníka Eljákíma, syna Chilkijovho, 21a oblečiem ho do tvojho úradného rúcha a opášem ho tvojím pásom. Tvoju vládu odovzdám jemu do rúk a bude otcom obyvateľom Jeruzalema a domu Júdovmu. 22Na jeho plecia položím kľúče od domu Dávidovho. Keď on otvorí, nikto nezatvorí, a keď on zatvorí, nikto neotvorí. 23Vbijem ho ako kolík na pevnom mieste a bude trónom slávy pre dom svojho otca. 24Keď však zavesia naň všetku ťarchu jeho otcovského domu, výhonky a výrastky i najmenšie nádoby od čiaš po krčahy, 25v ten deň - znie výrok Hospodina mocností - povolí kolík vbitý na pevnom mieste; bude odseknutý a padne. A bremeno, ktoré bolo na ňom, sa rozbije - lebo Hospodin hovoril.