21. kapitola
Pád Babylonie
1 Výrok o prímorskej púšti. Ako sa víchrice valia po Negebe, prichádza to z púšte, z hroznej krajiny. 2 Tvrdé videnie mi bolo oznámené: Lupič lúpi, zhubca hubí! Elám, vystúp! Médsko, obliehaj! Zastavím všetko vzdychanie. 3 Preto sú moje bedrá plné bolesti, zachvacujú ma kŕče ako kŕče rodičky. Zdesený som počúvaním, zmätený som videním. 4 Myseľ mi zlyháva, zmocňuje sa ma hrôza, súmrak, po ktorom som túžil, zmenil sa mi na postrach. 5 Prikrývajú stôl, prestierajú obrusy, jedia a pijú. Povstaňte, kniežatá! Natrite štíty olejom! 6 Lebo takto mi vraví Pán: Choď, postav hliadku! Nech oznámi, čo uvidí! 7 Ak uzrie jazdcov, záprahy koní, jazdcov na osloch, jazdcov na ťavách, nech pozorne, veľmi pozorne načúva! 8 Vtedy ten, čo videl, zvolal: Na pozorovateľni stojím, Pane, stále cez deň, na stráži som postavený celé noci. 9 Ajhľa, prichádzajú jazdci, záprahy koní! Vtedy sa ozval: Padol, padol Babylon a všetky modly jeho bohov sú roztrepané na zemi. 10 Ó, môj zbitý a rozmlátený ľud! Čo som počul od Hospodina mocností, Boha Izraela, oznámil som vám. Proti Edómsku
11 Výrok proti Dúme. Ktosi volá ku mne zo Seíru: Strážny, dokedy potrvá noc? 12 Strážny hovorí: Prišlo ráno, ale i noc. Ak sa chcete pýtať, pýtajte sa! Príďte znova! Proti Arábii
13 Výrok o stepi. Prenocujte v stepných húštinách, karavány Dedáncov! 14 Smädnému v ústrety prineste vodu, obyvatelia krajiny Témá, utečencov privítajte chlebom, 15 lebo utiekli pred mečmi, pred vytaseným mečom, pred napnutým lukom a pred krutosťou vojny! 16 Lebo takto mi povedal Pán: Ešte rok, ako sú roky nádenníka, a skončí sa sláva Kédáru. 17 Zvyšok z počtu lukostrelcov z hrdinov Kédáru bude malý, lebo to Hospodin, Boh Izraela, povedal.