Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

17. kapitola

Súd nad Damaskom, Izraelom a Júdom

1 Výrok proti Damasku. Ajhľa, Damask prestane byť mestom, a bude hŕbou zrúcanín.
2 Jeho mestá budú navždy opustené, budú patriť stádam, ktoré budú polihovať na nich a nik ich nevyruší. 3 Zmizne pevnosť z Efrajimu i kráľovstvo z Damasku a zvyšok Sýrie pochodí ako sláva Izraelcov - znie výrok Hospodina mocností. 4 V ten deň zapadne sláva Jákoba a stratí sa tučnota jeho tela. 5 Pochodí, ako keď žnec schmatne stojace obilie a jeho rameno zožne klasy. Pochodí, ako keď niekto zbiera klasy v Refáímskom údolí. 6 Ostanú na ňom len paberky ako pri obíjaní olív: dve-tri bobule na samom vrcholci, štyri-päť na vetvách stromu - znie výrok Hospodina mocností. 7 V ten deň pohliadne človek na svojho Stvoriteľa a jeho oči pozrú k Svätému Izraela. 8 Nepohliadne na oltáre, dielo svojich rúk, a nepozrie na to, čo zhotovili jeho prsty, ani na ašéry a oltáre na kadenie. 9 V ten deň ich pevné mestá budú opustené ako mestá Chivijcov a Amorejcov, ktoré opustili pred Izraelcami, a budú pustatinou. 10 Lebo si zabudol na Boha svojej spásy a nemyslel si na svoju pevnú Skalu. Preto len saď rozkošnú priesadu a vysádzaj odnože cudzieho boha! 11 V deň výsadby vypestuj svoju priesadu, toho rána, keď zaseješ, priveď ju do kvetu; ujde žatva v deň choroby a bolesť bude neliečiteľná. 12 Ach! Hučanie mnohých národov; hučia, ako hučia moria. Burácanie národov; burácajú ako hukot mnohých vôd. 13 Národy burácajú ako hukot mnohých vôd. Ale On ich pokarhá a ujdú ďaleko, zahnaní budú ako pleva z vrchov pred vetrom, ako kolesá z bodľačia pred povíchricou! 14 V čase večernom, ajhľa, hrôza! Skôr, ako príde ráno, už ich niet. To je údel tých, čo nás olupujú, a lós tých, čo nás plienia.