15. kapitola
Proti Moábsku
1Výrok proti Moábsku. Vskutku, za noc bol spustošený, zničený bol Ár Moáb: vskutku, za noc bol spustošený, zničený Kír Moáb. 2Dcéra Dibón vystúpila plakať na obetné výšiny. Na Nebu, na Medébe kvíli Moáb. Na všetkých hlavách je plešina, každá brada je ostrihaná. 3Na jeho uliciach si obliekli vrecovinu, na jeho strechách a námestiach všetko kvíli a rozplýva sa v plači. 4Chešbón a Eleále kričí o pomoc, po Jahac počuť ich hlas. Preto ozbrojenci Moábska zvučne pokrikujú; chveje sa jeho duša. 5Moje srdce kričí o pomoc pre Moáb, jeho utečenci bežia po Cóar, po Eglat Šelíšijjá, lebo po svahu lúchitskom s plačom vystupujú; lebo na ceste k Choronajimu dvíha sa nárek nad zničením. 6Veru, vody nimrímske budú púšťou, veru, uschla tráva, zhynula pažiť, neostalo zelene. 7Preto zvyšok, čo nadobudli a čo si zachovali, prenášajú cez Vŕbový potok. 8Veru, obehol krik o pomoc územie Moábska. Až po Eglajim znie jeho kvílenie, až po Beér Élím znie jeho kvílenie. 9Veru, vody Dimónu sa naplnili krvou, veru, na Dimón privediem ďalšiu pohromu, leva na utečencov Moábu a na zvyšok Admy.