14. kapitola
Pád babylonského kráľa
1Lebo Hospodin sa zmiluje nad Jákobom, a ešte si vyvolí Izrael; a usadí ich na ich vlastnej pôde. Cudzinci sa pripoja k nim a pridŕžať sa budú domu Jákobovho. 2Národy zoberú Izrael a privedú na jeho vlastné miesto; potom si ich dom Izraela vezme na pôde Hospodinovej do vlastníctva za sluhov a slúžky; zajme tých, čo ho držali v zajatí, a podmaní si svojich poháňačov. 3V deň, keď ti Hospodin dožičí odpočinutie od bolesti, zmietania a od tvrdej služby, ktorou ťa zotročovali, 4prednesieš túto výpoveď o babylonskom kráľovi: Ako sa upokojil poháňač! Ako sa upokojilo násilie! 5Hospodin zlámal prút bezbožných, palicu panovníkov, 6čo v prudkej zlosti bila národy neprestajnými údermi, čo v hneve opanúvala kmene neľútostným deptaním. 7Odpočíva, pokoj má celá zem, prepuká vo zvučný jasot. 8Aj cyprusy sa tešia z teba, cédre libanonské: Odkedy si si ľahol, neprichádza proti nám drevorubač. 9Podsvetie dolu je vzrušené kvôli tebe pred tvojím príchodom; prebúdza tiene kvôli tebe, všetkých bývalých mocnárov zeme; núti povstať z ich trónov všetkých kráľov národov. 10Všetci sa ujmú slova a povedia ti: Aj ty si oslabol ako my, stal si sa podobný nám. 11Do podsvetia zvrhli tvoju pýchu, zvuk tvojich hárf; tvojou podstielkou sú červy a tvojou prikrývkou pandravy. 12Ach, ako si spadol z neba, ty jasná hviezda, syn rannej zory. Zoťatý si na zem, ty, ktorý si premáhal národy. 13Povedal si si v srdci: Vystúpim do nebies, hore nad Božie hviezdy vyvýšim svoj trón a posadím sa na vrchu zhromaždenia, na najkrajnejšom severe. 14Vystúpim na výšiny oblakov, podobný budem Najvyššiemu. 15Ale musíš zostúpiť do podsvetia, do najhlbšej jamy. 16Tí, čo ťa uvidia, uvažovať budú o tebe: Či je to ten muž, ktorý vzrušoval zem a otriasal kráľovstvami? 17Ktorý svet obracal na púšť a rúcal jeho mestá, ktorý svojich väzňov nepúšťal domov? 18Všetci králi národov spočívajú v sláve, každý vo svojej hrobke. 19Ty si však vyhodený zo svojho hrobu ako ohavný výhonok, pokrytý zabitými, prebodnutými mečom, ktorí zostupujú medzi kamene jamy ako pošliapaná mŕtvola. 20V hrobe sa s nimi nespojíš, lebo si zničil vlastnú krajinu, vraždil si vlastný ľud. Nikdy sa nebude spomínať potomstvo zločincov. 21Pripravte jatku pre jeho synov pre neprávosť ich otcov, aby nevstali a nevzali do vlastníctva krajinu, aby nenaplnili svet mestami. 22Povstanem proti nim - znie výrok Hospodina mocností - a vyhubím z Babylonu meno, i čo ostane z neho, syna i vnuka - znie výrok Hospodinov. 23Obrátim ho na dedičstvo ježov a na vodné močariny; odmetiem ich ničiacou metlou - znie výrok Hospodina mocností.Pád Asýrie
24Hospodin mocností prisahal: Vskutku, ako som si predsavzal, tak sa stane, ako som rozhodol, tak sa splní: 25zlámem Asýra vo svojej krajine a pošliapem ho na svojich vrchoch. Tak ustúpi z nich jeho jarmo a jeho bremeno zmizne z ich pleca. 26To je zámer, ktorý je rozhodnutý o celej zemi, a to je ruka, ktorá je vystretá nad všetky národy. 27Lebo Hospodin mocností rozhodol; kto to zruší? Jeho ruka je vystretá; kto ju odvráti?Proti Filištínsku
28V roku, keď zomrel kráľ Ácház, odznel tento výrok: 29Vôbec sa neteš, Filištínsko, že sa už zlomila palica, ktorá ťa bila, pretože z hadieho koreňa vylezie zmija a jej plodom bude lietajúci drak. 30Biedni budú pásť na mojej nive a chudobní v bezpečí budú odpočívať so svojím stádom. Ale tvoj koreň usmrtím hladom a tvoj zvyšok zabijem. 31Kvíľ, brána, volaj o pomoc, mesto! Zúfaj si, celé Filištínsko, lebo od severu prichádza dym; z jeho radov nik sa neoddeľuje. 32A čo odpovie môj ľud poslom národov? Že Hospodin založil Sion, v ňom nájdu útočisko ubiedení Jeho ľudu.