13. kapitola
Proroctvo o zániku Babylonu
1Výrok proti Babylonu, ktorý ako zjavenie videl Ámócov syn Izaiáš: 2Na holom vrchu zdvihnite koruhvu, hlasno im privolajte! Mávajte rukami, nech vojdú bránami kniežat. 3Ja som rozkázal tým, čo sa mi zasvätili, na uplatnenie svojho hnevu zvolal som aj svojich hrdinov, ktorí jasajú nad mojou zvrchovanosťou. 4Čuj! Hučanie na vrchoch ako hučanie mnohého ľudu! Čuj! Burácanie kráľovstiev zhromaždených národov. Hospodin mocností prezerá do boja pripravený voj. 5Prichádzajú z ďalekej krajiny, od konca neba: Hospodin a nástroje Jeho prchkosti, aby zničili zem. 6Kvíľte, lebo blízko je deň Hospodinov, príde ako pustošenie od Všemohúceho. 7Preto ochabnú všetky ruky a každé ľudské srdce zmalátnie. 8Zdesia sa, kŕče a bolesti ich zachvátia, zvíjať sa budú ako rodička. Zarazene pozrú jeden na druhého, ich tváre budú planúť ako oheň. 9Ajhľa, deň Hospodinov prichádza ukrutný s prchkosťou a pálčivým hnevom, aby obrátil zem na pustatinu a vyhubil z nej hriešnikov. 10Lebo hviezdy na nebi a ich zoskupenia nevydajú svoje svetlo. Slnko sa zatmie pri svojom východe a mesiac nezažiari svojím svetlom. 11Potrestám svet pre jeho nešľachetnosť a bezbožných pre ich vinu. Urobím koniec pýche nadutých a znížim povýšenosť tyranov. 12Človeka urobím zriedkavejším ako rýdze zlato a ľudí ako zlato ófírske. 13Preto zatrasiem nebom, takže zem sa pohne zo svojho miesta pre prchkosť Hospodina mocností v deň Jeho pálčivého hnevu. 14A bude ako vyplašená gazela a ako ovce, ktoré nikto nepozháňa. Každý sa obráti k svojmu ľudu a všetci ujdú do svojej krajiny. 15Koho dopadnú, bude prebodnutý, a mečom padne každý dolapený. 16Aj ich deti budú roztrieskané pred ich očami; ich domy budú vyplienené a ich ženy zneuctené. 17Ajhľa, ja vzbudím proti nim Médov, ktorí si striebro nevážia a v zlate nemajú záľubu. 18Kuše rozdrvia mládencov a nezmilujú sa nad plodom života, ich oko sa nezľutuje nad deťmi. 19Tak pochodí Babylon, ozdoba kráľovstiev, pyšná nádhera Chaldejcov, ako keď Boh vyvrátil Sodomu a Gomoru. 20Nebude nikdy obývaný ani osídlený po všetky pokolenia. Nebude tam stanovať Arab, ani pastieri neuložia tam stáda k odpočinku, 21ale stepná zver tam bude polihovať a sovy naplnia ich domy; budú tam bývať pštrosy a príšery púšte budú tam poskakovať. 22Hyeny budú zavýjať v ich zámkoch a šakaly v rozkošných palácoch. Skoro príde jeho čas a jeho dni nebudú meškať.