10. kapitola
Obete prestali
1 Lebo zákon, ktorý je len tieňom budúcich hodnôt, a nie samým obrazom vecí, nemôže tými istými obeťami, každoročne nepretržite prinášanými, zdokonaliť tých, čo sa ním približujú (k Bohu). 2 Či by ich inak neprestali prinášať? Veď tí, čo konajú bohoslužbu, nemali by viac vedomie hriechu, keby boli už raz navždy očistení. 3 A predsa z roka na rok pripomínajú hriechy, 4 lebo krv býkov a kozlov nemôže zahladiť hriechy. 5 Preto pri svojom príchode na svet hovorí: Obete ani dary si nechcel, ale dal si mi telo: 6 v zápalných obetiach a v obetiach za hriech nemal si zaľúbenie. 7 Vtedy som povedal: Ajhľa, idem, veď v Knihe je napísané o mne, aby som plnil, Bože, Tvoju vôľu. 8 Najprv teda hovorí: Obete ani dary, ani zápalné obete, ani obete za hriechy si nechcel, ani si nemal v nich zaľúbenie, hoci ich prinášajú podľa zákona. 9 Len potom povedal: Ajhľa, idem, aby som plnil Tvoju vôľu. Ruší prvé, aby ustanovil druhé. 10 Podľa tejto vôle sme posvätení tým, že Ježiš Kristus raz navždy obetoval svoje telo. 11 A potom, každý kňaz tam stojí každý deň, koná bohoslužbu, znovu a znovu prináša tie isté obete, ktoré nikdy nemôžu zahladiť hriechy. 12 On však priniesol iba jednu obeť za hriechy, posadil sa navždy po pravici Božej 13 a teraz už čaká, kým Mu Jeho nepriatelia nebudú položení za podnož. 14 Lebo jedinou obeťou navždy zdokonalil tých, čo sa dajú posvätiť. 15 Dosvedčuje nám to aj sám Duch Svätý, lebo po slovách: 16 Toto je zmluva, ktorú uzavriem s nimi, až uplynú tie dni, hovorí Pán: Svoje zákony im vložím do sŕdc a vpíšem im ich do mysle 17 a na ich hriechy a na ich neprávosti viacej nepomyslím. 18 Kde sú však hriechy odpustené, niet už viac obetí za hriechy. Vytrvať vo viere, láske a nádeji
19 Keďže teda, bratia, máme dôveru, že vojdeme do svätyne skrze krv Ježišovu 20 touto novou a živou cestou, ktorú nám otvoril cez oponu, to jest cez vlastné telo; 21 a keďže máme aj veľkého kňaza nad domom Božím: 22 pristupujme s úprimným srdcom, v plnosti viery ako takí, ktorí majú srdce očistené od zlého svedomia a telo obmyté čistou vodou. 23 Pridŕžajme sa neochvejne vyznania nádeje, lebo verný je Ten, ktorý dal to zasľúbenie. 24 A pozorujme sa vospolok, aby sme sa povzbudzovali k láske a dobrým skutkom. 25 Neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako niektorí majú vo zvyku, ale napomínajme sa, a to tým viac, čím viac vidíme, že sa približuje ten deň. 26 Lebo ak úmyselne hrešíme, keď sme už prijali znalosť pravdy, niet už viac obete za hriechy, 27 len očakávanie súdu plné hrôzy a žeravý oheň, čo bude zožierať protivníkov. 28 Ktokoľvek pohrdol zákonom Mojžišovým, bez milosrdenstva musí zomrieť, keď dvaja alebo traja svedčia proti nemu: 29 uvážte teda, o čo ťažšieho trestu bude hoden ten, kto šliape po Synovi Božom, a krv zmluvy, ktorá ho posvätila, pokladá za obyčajnú krv a vysmieva sa Duchu milosti. 30 Veď poznáme Toho, ktorý povedal: Mne pomsta, ja odplatím. A zase: Pán si bude súdiť ľud. 31 Je hrozné upadnúť do rúk živého Boha. 32 Rozpomeňte sa na predošlé dni, v ktorých ste boli osvietení a prestáli ste mnoho bojov utrpenia: 33 raz hanobení, raz sužovaní boli ste (svetu) divadlom, inokedy ste spolucítili s tými, ktorých stihlo to isté. 34 Veď ste spolutrpeli s väzňami a ochotne ste znášali, keď vás olupovali o majetok, lebo ste vedeli, že vy sami máte lepší, trvanlivý. 35 Nestrácajte teda dôveru: čaká ju veľká odmena. 36 Musíte byť vytrvalí, aby ste vyplnili vôľu Božiu a dosiahli zasľúbenie. 37 Lebo ešte máličko, a príde Ten, ktorý má prísť, a nebude meškať. 38 Môj spravodlivý bude žiť z viery, ak sa však zbabelo utiahol, moja duša nebude mať v ňom zaľúbenie. 39 Ale my nie sme zbabelci, aby sme zahynuli: my sme veriaci, aby sme si zachránili život.