9. kapitola
Nedokonalosť levítskej a dokonalosť Kristovej obete
1 Aj prvá zmluva mala síce určité bohoslužobné predpisy aj svätyňu na zemi. 2 Zriadili totiž prvý stánok: v ňom bol svietnik a stôl s posvätnými chlebmi; to sa volá svätyňa. 3 A za druhou oponou je stánok, ktorý sa volá svätyňa svätých: 4 tu je zlatý kadidlový oltár, truhla zmluvy celá obložená zlatom, v nej zlatá nádoba s mannou, Áronova palica, ktorá vypučala, a tabule zmluvy; 5 nad ňou cherubíni slávy, ktorí zatieňujú zľutovnicu. O tom však netreba teraz hovoriť podrobne. 6 Odkedy je to tak zariadené, do prvého stánku opätovne vchádzajú kňazi, ktorí konajú bohoslužbu; 7 do druhého však len raz do roka (vchádza) sám veľkňaz, ale nie bez krvi, ktorú prináša za seba a za nevedomosti ľudu. 8 Týmto naznačuje Duch Svätý, že cesta do (svätyne) svätých ešte vždy nie je zjavná, kým stojí prvý stánok, 9 ktorý je obrazom pre terajší vek; podľa neho prinášajú sa dary a obete, ktoré nemôžu zdokonaliť vo svedomí toho, kto uctieva Boha, 10 a sú popri pokrmoch a nápojoch a rozličných umývaniach len vonkajšími predpismi, ktoré platia do času nápravy. 11 Ale keď prišiel Kristus, Veľkňaz budúcich hodnôt, vošiel raz navždy do svätyne cez väčší a dokonalejší stánok, nie rukou urobený, to jest nie z tohto stvoreného sveta, 12 ani nie s krvou kozlov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a vydobyl večné vykúpenie. 13 Lebo ak už krv kozlov a býkov a popol jalovice, sypaný na poškvrnených, posväcuje k telesnej čistote: 14 o čo viac krv Krista, ktorý mocou večného Ducha samého seba obetoval Bohu v bezvadnú obeť, očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme slúžili živému Bohu. 15 Preto je prostredníkom novej zmluvy, aby Jeho smrťou, smerujúcou k vykúpeniu z priestupkov, spáchaných za prvej zmluvy, prijali povolaní zasľúbenie večného dedičstva. 16 Lebo kde je závet, tam treba nevyhnutne dosvedčiť smrť závetcu. 17 Veď závet je platný len po mŕtvych, ale nemá účinnosti, kým závetca žije. 18 Preto ani prvá zmluva nebola posvätená bez krvi. 19 Keď totiž Mojžiš oznámil všetkému ľudu všetky prikázania podľa zákona, vzal krv teliat a kozlov s vodou, so šarlátovou vlnou, s yzopom a pokropil aj samotnú knihu aj všetok ľud 20 a hovoril: To je krv zmluvy, ktorú vám nariadil Boh. 21 Podobne pokropil krvou aj stánok a všetko bohoslužobné náčinie. 22 A podľa zákona temer všetko sa očisťuje krvou, a bez vyliatia krvi niet odpustenia. 23 Potrebné je teda, aby podoby nebeských vecí boli takýmito (prostriedkami) očistené, ale samy nebeské veci treba očisťovať lepšími obeťami, než sú tamtie. 24 Lebo Kristus nevošiel do svätyne rukou urobenej, ktorá je len obrazom pravej, ale (vošiel) do samého neba, aby sa teraz zjavil pred Bohom ako náš zástanca. 25 Ani nie preto, aby sa opätovne obetoval ako veľkňaz, ktorý vchádza do svätyne každý rok s cudzou krvou. 26 Veď inak by musel trpieť znovu a znovu od stvorenia sveta. A On sa zjavil raz pri skončení vekov, aby svojou obeťou zahladil hriech. 27 A ako je ľuďom uložené raz umrieť a potom príde súd, 28 práve tak aj Kristus, raz už obetovaný, aby niesol hriechy mnohých, druhý raz sa zjaví bez hriechu tým, čo Ho očakávajú na spasenie.