50. kapitola
1 Vtedy sa Jozef hodil otcovi na tvár, zaplakal nad ním a pobozkal ho. 2 Potom prikázal svojim sluhom--lekárom zabalzamovať otca. Lekári balzamovali Izraela. 3 Pritom uplynulo štyridsať dní, lebo toľko dní trvá balzamovanie. Egypťania ho však oplakávali sedemdesiat dní. 4 Keď sa minuli dni oplakávania, povedal Jozef domu faraónovmu: Ak som našiel priazeň vo vašich očiach, povedzte faraónovi: 5 Môj otec ma zaviazal touto prísahou: Ajhľa, ja umieram, pochovaj ma do môjho hrobu, čo som si vykopal v Kanaáne! Rád by som teraz odišiel pochovať otca; potom sa vrátim. 6 Nato povedal faraón: Choď, pochovaj otca, ako ťa zaviazal prísahou. 7 Jozef teda odišiel pochovať otca a šli s ním aj všetci sluhovia faraónovi, starší jeho domu a všetci starší Egypta, 8 celý dom Jozefov a jeho bratia i domácnosť jeho otca; len deti, ovce a dobytok si zanechali v krajine Góšen. 9 Tiahli s ním aj vozy a jazdci; bol to veľmi početný sprievod. 10 Keď došli do Góren-Átádu za Jordánom, zaspievali tam veľmi veľký a žalostný trúchlospev; Jozef po sedem dní odbavoval svojmu otcovi trúchloslužbu. 11 Keď obyvatelia krajiny, Kanaánci, videli trúchloslužbu v Góren-Átáde, povedali: Pre Egypťanov je to žalostná trúchloslužba. Preto sa to miesto volá Ábél-Micrajim, čo leží za Jordánom. 12 Jeho synovia urobili s ním tak, ako im prikázal. 13 Odniesli ho jeho synovia do Kanaánu a pochovali ho naproti Mamré v jaskyni na poli Machpéla, ktorú aj s poľom kúpil Abrahám od Chetejca Efróna na dedičné pohrebisko. 14 Keď Jozef pochoval otca, vrátil sa do Egypta, on i jeho bratia a vôbec všetci, ktorí šli s ním pochovať jeho otca. Jozefova veľkodušnosť
15 Keď Jozefovi bratia videli, že im otec umrel, povedali: Možno, že Jozef bude teraz nepriateľsky vystupovať proti nám a odplatí nám všetko zlo, ktoré sme mu vykonali. 16 Preto odkázali Jozefovi: Tvoj otec pred svojou smrťou prikázal: 17 Takto povedzte Jozefovi: Ach, odpusť, prosím, svojim bratom ich priestupok a ich hriech, že ti ublížili. Odpusť teraz, prosíme, svojim bratom ich priestupok a ich hriech, že ti ublížili. Odpusť teraz, prosíme, previnenie služobníkom Boha tvojho otca. Jozef plakal, keď mu to hovorili. 18 Potom jeho bratia pristúpili, padli pred ním a povedali: Hľa, sme tvojimi sluhami. 19 Ale Jozef im odpovedal: Nebojte sa! Či ja tu stojím namiesto Boha? 20 Vy ste, pravda, zamýšľali proti mne zlé, ale Boh to obrátil na dobré, aby tak učinil, čo je dnes zjavné: totiž, aby mnohých ľudí zachoval nažive. 21 Teraz sa však nebojte, ja budem živiť vás aj vaše deti. Tak ich potešoval a vľúdne hovoril s nimi. Jozefova smrť
22 Tak ostal Jozef bývať v Egypte, on i dom jeho otca; Jozef žil 110 rokov. 23 Jozef videl tri pokolenia Efrajimových synov; ba aj synovia Menaššeho, syna Máchíra sa narodili na Jozefových kolenách. 24 Potom povedal Jozef svojim bratom: Ja umieram, ale Boh sa vás ujme a vyvedie vás z tejto krajiny do zeme, o ktorej prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi. 25 A Jozef zaviazal Izraelových synov takouto prísahou: Keď sa vás Boh ujme, odneste moje kosti odtiaľto! 26 Potom Jozef umrel stodesaťročný; zabalzamovali ho a položili do rakvy v Egypte.