Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

49. kapitola

Jákobovo požehnanie

1 Potom si Jákob zavolal synov a povedal: Zhromaždite sa a oznámim vám, čo vás v budúcnosti čaká:
2 Dajte sa dovedna, ó počujte synovia Jákobovi, a počúvajte svojho otca, Izraela! 3 Ty, Rúben, si môj prvorodený, moja moc a prvotina mojej mužskosti, vrchol dôstojnosti, vrchol sily. 4 Prekypel si sťa vody, nebudeš mať prednosť, lebo si vstúpil na posteľ svojho otca, poškvrnil si mi lôžko, na ktoré si vstúpil. 5 Šimeón a Lévi sú bratia, ich zbrane sú nástrojmi násilia. 6 Nech nevstúpi moja duša do ich kruhu a s ich zborom sa mi srdce nezdruží, lebo v svojom hneve vraždia mužov a vo svojej samovôli ochromujú býkov. 7 Prekliaty buď ich hnev, lebo je prudký, a ich zlosť, lebo je krutá! Rozdelím ich v Jákobovi a rozptýlim ich v Izraeli. 8 Ó Júda, nech ťa chvália tvoji bratia, tvoja ruka nech spočinie na šiji tvojich nepriateľov, nech sa ti klaňajú synovia tvojho otca. 9 Júda je mladý lev, z lúpeže si sa povzniesol, syn môj! Skrčil sa, ľahol si ako lev a ako levica; ktože ho donúti povstať? 10 Nevzdiali sa berla od Júdu ani veliteľské žezlo od jeho nôh, dokiaľ mu nepríde panovník, ktorého národy budú poslúchať. 11 Osla si uviaže o vinič, o révu šľachetnú svoje osliatko, vo víne perie si šaty a v krvi hrozna svoje rúcho. 12 Oči mu žiaria od vína, zuby sa belejú od mlieka. 13 Zebulún bude bývať pri morskom brehu, prístavom bude lodiam a jeho pomedzie dosiahne Sidón. 14 Jissáchár je osol kostnatý, čo leží medzi košiarmi. 15 Keď videl, že odpočinok je príjemný a krajina je krásna, zohol si plecia pod bremeno a stal sa sluhom poddaným. 16 Dán nech prisluhuje právo svojmu ľudu ako hociktorý z kmeňov Izraela. 17 Dán bude hadom pri ceste a zmijou pri chodníku, čo štípe koňom kopytá, až jazdec padne dozadu. 18 Na tvoju pomoc čakám, Hospodine! 19 Gáda napadnú hordy, on ich však napadne odzadu. 20 Ašérov chlieb bude chutný, dodávať bude kráľovské lahôdky. 21 Naftálí, jelenica voľná, hovorí rozkošné reči. 22 Jozef je plodný strom, plodný strom nad prameňom, výhonky ktorého pnú sa ponad múr. 23 Roztrpčujú ho a podstreľujú, útočia naňho lukostrelci, 24 jeho luk však ostáva pevný a obratné sú paže jeho rúk, zásahom Mocnára Jákobovho, pre meno Pastiera, Skaly Izraela, 25 pre Boha tvojho otca, On ti pomáhaj! pre Boha všemohúceho, On ťa požehnaj! požehnaním nebies zhora, požehnaním prahlbiny, ktorá leží dolu, požehnaním pŕs a materského lona. 26 Požehnania tvojho otca prevyšujú požehnania večných vrchov a vzácnosť odvekých výšin; kiež spočinú na hlave Jozefovej a na temeni vznešeného medzi bratmi. 27 Benjamín, dravý vlk, za rána požiera korisť a večer rozdeľuje lup. 28 Títo všetci sú dvanástimi kmeňmi Izraela a toto im hovoril ich otec, keď ich žehnal. Každého požehnal osobitným požehnaním.

Jákobova smrť a pohreb

29 Potom im dal príkaz a povedal: Budem pripojený k svojmu ľudu; pochovajte ma k mojim otcom do jaskyne, ktorá je na poli Chetejca Efróna,
30 do jaskyne na poli Machpéla oproti Mamré v Kanaáne, ktorú Abrahám aj s poľom kúpil od Chetejca Efróna na dedičné pohrebisko. 31 Tam pochovali Abraháma i jeho ženu Sáru, tam pochovali aj Izáka a jeho ženu Rebeku, tam som pochoval aj Leu; 32 pole s jaskyňou kúpili od Chetejcov. 33 Keď Jákob ukončil príkazy svojim synom, vyložil si nohy na posteľ a skonal; nato bol pripojený k svojmu ľudu.