38. kapitola

Júda a Támar

1 V tom čase Júda odišiel od svojich bratov a uchýlil sa k istému Adullámcovi menom Chírá.
2 Júda tam videl dcéru Kanaánca, ktorý sa volal Šúá, vzal si ju a vošiel k nej. 3 I počala a porodila syna a on mu dal meno Ér. 4 Keď opäť počala a porodila syna, dala mu meno Ónán. 5 Potom zase porodila syna a dala mu meno Šélá; bol v Kezíbe, keď ho porodila. 6 Júda vybral pre svojho prvorodeného syna Éra ženu menom Támaru. 7 Ale Júdov prvorodený Ér sa nepáčil Hospodinovi, Hospodin mu vzal život. 8 Vtedy Júda povedala Ónánovi: Vojdi k bratovej žene ako švagor a uzavri s ňou povinné manželstvo, a tak vzbuď potomstvo svojmu bratovi. 9 Ónán však vedel, že potomstvo nebude jeho, preto púšťal semeno na zem, kedykoľvek vošiel k žene svojho brata, len aby nedal potomka svojmu bratovi. 10 Hospodinovi sa nepáčilo, čo urobil, a aj jemu vzal život. 11 Vtedy povedal Júda svojej neveste Támare: Ostaň ako vdova v dome svojho otca, kým nedorastie môj syn Šélá. Pomyslel si totiž: Aby nezomrel aj on ako jeho bratia. Támar teda odišla a bývala v dome svojho otca. 12 Po dlhšom čase zomrela Júdovi žena, dcéra Šúova. Keď sa Júdovi skončil smútok, zašiel so svojím priateľom Chírom Adullámskym ku svojim strihačom oviec do Timny. 13 Vtom oznámili Támare: Hľa, tvoj svokor vyšiel do Timny strihať ovce. 14 Ona si vyzliekla vdovské šaty, zakryla sa závojom a zahalila sa; potom si sadla pred bránu Énajimu, ktorý je pri ceste do Timny, lebo videla, že Šélá dospel, a predsa mu ju nedávali za ženu. 15 Keď ju Júda videl, pokladal ju za neviestku, lebo si zahalila tvár. 16 Zabočil k nej na cestu a povedal jej: Dovoľ, prosím, aby som vošiel k tebe. Nevedel totiž, že je to jeho nevesta. Ona mu povedala: Čo mi dáš, ak vojdeš ku mne? A on odpovedal: 17 Pošlem ti kozľa zo stáda. Ona povedala: Daj mi teda záloh, dokiaľ nepošleš. 18 On povedal: Aký záloh ti mám dať? Ona odpovedala: Tvoj pečatný prsteň, tvoju šnúru a palicu, čo máš v ruke. Dal jej to, vošiel k nej a ona počala od neho. 19 Potom vstala a odišla; zložila si závoj a obliekla si svoje vdovské šaty. 20 Júda však poslal kozľa po svojom priateľovi Adullámcovi s tým, aby vyzdvihol záloh od onej ženy; ale nenašiel ju. 21 Pýtal sa mužov onoho miesta: Kde je tá sakrálna neviestka z cesty pri Énajime? Tí mu však odvetili: Tu nebola nijaká sakrálna neviestka. 22 Vrátil sa teda k Júdovi a povedal: Nenašiel som ju a aj ľudia toho miesta hovoria, že tam nebolo sakrálnej neviestky. 23 Vtedy povedal Júda: Nech si to ponechá, aby sme nevyšli na hanbu; ajhľa, ja som poslal toto kozľa, ty si ju však nenašiel. 24 Ale asi o tri mesiace oznámili Júdovi: Tvoja nevesta Támar sa dopustila smilstva a zo svojho smilstva aj počala. Nato povedal Júda: Vyveďte ju a upáľte! 25 Keď ju vyviedli, odkázala svojmu svokrovi: Počala som od toho, komu patria tieto veci. Povedala: Pozri, prosím, čí je tento pečatný prsteň, táto šnúra a palica. 26 Keď ich Júda poznal, povedal: Spravodlivejšia je ako ja, pretože som ju nedal svojmu synovi Šélovi. Ďalej sa však s ňou nestýkal. 27 Keď prišiel čas jej pôrodu, ukázalo sa, že bude mať dvojčatá. 28 Keď rodila, jedno vystrčilo ruku; baba ju chytila, priviazala mu červenú niť na ruku a povedala: Tento vyšiel prvý. 29 Keď však stiahol ruku späť a vyšiel jeho brat, povedala: Čo za trhlinu si si to urobil? A dali mu meno Perec. 30 Potom vyšiel jeho brat, ktorý mal na ruke červenú niť. Tomu dali meno Zerach.