37. kapitola
1 Jákob však ostal bývať v krajine, v ktorej sa jeho otec zdržoval ako cudzinec, totiž v Kanaáne. Jozefove sny
2 Toto sú deje Jákobovho rodu: Keď bol Jozef sedemnásťročný, ešte ako chlapec pásol ovce so svojimi bratmi, so synmi Bilhy a Zilpy, ktoré boli ženami jeho otca; Jozef donášal otcovi zlé správy o nich. 3 Izrael však mal radšej Jozefa ako všetkých ostatných svojich synov, lebo bol synom jeho staroby, a dal mu zhotoviť aj dlhé rúcho s rukávmi. 4 Keď bratia videli, že ho otec má radšej ako ostatných bratov, znenávideli ho a nezmohli sa ani na vľúdnu reč s ním. 5 Raz mal Jozef sen, a keď ho vyrozprával svojim bratom, ešte viac ho znenávideli. 6 Hovoril im: Počúvajte, čo sa mi snívalo. 7 Viazali sme snopy na poli; tu sa môj snop postavil a ostal stáť. Vaše snopy ho však obstali a klaňali sa môjmu snopu. 8 Nato mu bratia povedali: Vari chceš byť kráľom nad nami, alebo chceš panovať nad nami? A znenávideli ho ešte viac pre jeho sny a reči. 9 Potom sa mu sníval iný sen; vyrozprával ho svojim bratom a hovoril: Hľa, snívalo sa mi zase: Slnko, mesiac a jedenásť hviezd sa mi klaňalo. 10 Vyrozprával to svojmu otcovi aj svojim bratom, ale otec ho pokarhal a povedal mu: Aký sen si to mal? Vari sa ti ja, tvoja matka i tvoji bratia prídeme klaňať až po zem? 11 Jeho bratia na neho žiarlili, ale otec si to zapamätal. Bratia predajú Jozefa
12 Keď jeho bratia odišli pásť ovce k Síchemu, 13 Izrael povedal Jozefovi: Tvoji bratia pasú pri Sícheme. Poď sem, pošlem ťa za nimi. A on mu odpovedal: Tu som. 14 Vtedy mu povedal: Choď teda, pozri, ako sa majú tvoji bratia a ako sa darí stádu; potom mi donesieš správu. Tak ho poslal z chebrónskeho údolia do Síchemu. 15 Keď blúdil po poli, stretol ho muž, ktorý sa ho opýtal: Čo hľadáš? 16 On odvetil: Hľadám bratov; povedz mi, prosím, kde pasú. 17 Vtedy ten muž povedal: Odišli odtiaľto, lebo som počul, ako hovorili: Poďme do Dótánu. Jozef išiel za svojimi bratmi a našiel ich v Dótáne. 18 Keď ho zďaleka zazreli, skôr ako sa k nim priblížil, zastrájali sa, že ho zabijú, 19 a hovorili medzi sebou: Tu, hľa, ide ten snívač! 20 Teraz poďte; zabijeme ho a hodíme do niektorej cisterny; povieme, že ho zožrala divá zver. Potom uvidíme, čo bude z jeho snov. 21 Keď to počul Rúben, vytrhol im ho z ruky a povedal: Nesiahajme mu na život! 22 Potom im Rúben povedal: Neprelievajte krv, hoďte ho do tejto cisterny na púšti, ale ruku naňho nevzťahujte! To preto, aby im ho mohol vytrhnúť z ruky a vrátiť otcovi. 23 Len čo Jozef došiel k svojim bratom, vyzliekli mu rúcho, dlhé rúcho s rukávmi, čo mal na sebe. 24 Potom ho chytili a hodili do cisterny. Cisterna však bola prázdna, nebolo v nej vody. 25 Potom si sadli jesť. Keď pozdvihli oči, videli prichádzať karavánu Izmaelcov z Gileádu; ich ťavy niesli vzácnu živicu, balzam a myrhu: dopravovali to do Egypta. 26 Vtedy Júda povedal svojim bratom: Čo by sme mali z toho, keby sme brata zabili a jeho krv utajili? 27 Poďte, predáme ho Izmaelcom, ale rukou naň nesiahajme, lebo je náš brat a naše telo. Bratia ho poslúchli. 28 Keď popri nich prechádzali midjánski kupci, bratia vytiahli Jozefa z cisterny a predali ho Izmaelcom za dvadsať strieborných; kupci odviedli Jozefa do Egypta. 29 Keď sa Rúben vrátil k cisterne, Jozefa v nej nebolo. Vtedy si roztrhol šaty, 30 vrátil sa ku bratom a povedal: Chlapca niet! Kamže sa ja teraz podejem? 31 Vtedy vzali Jozefovo rúcho, zarezali kozla a namočili rúcho do krvi. 32 Potom poslali rúcho s rukávmi, dali ho zaniesť otcovi a odkázali: Toto sme našli. Pozri sa, či je to oblek tvojho syna, a či nie. 33 Keď si ho obzrel, povedal: Je to rúcho môjho syna, divá zver ho zožrala; Jozef je istotne roztrhaný. 34 Vtedy si Jákob roztrhol plášť, položil si vrecovinu na bedrá a dlhý čas smútil za svojím synom. 35 Všetci jeho synovia a dcéry prišli, aby ho potešovali, ale nedal sa potešiť, a povedal: Nie, ja v smútku zostúpim k svojmu synovi do záhrobia. Tak ho oplakával jeho otec. 36 Midjánci ho však v Egypte predali Pótifarovi, veliteľovi telesnej stráže.