Milí čitatelia Biblie z portálu biblia.sk !

Sme Pánu Bohu vďační, keď denne môžeme vidieť, ako cez túto stránku stúpa počet tých, ktorí otvárajú Božie slovo a čerpajú z neho silu na každý deň, alebo ho používajú na štúdium či prípravu kázní. Ďakujeme za každú spätnú väzbu, cez ktorú nám dávate nápady, ako túto stránku vylepšiť, ale aj za slová povzbudenia, že stránka www.biblia.sk je pre vás požehnaním.

Tak, ako už párkrát som si dovolil na tomto mieste poprosiť vás o pomoc a podporu našej práce, chcem tak urobiť aj dnes. Aj keď možno niektorí si pomyslia „už zase otravuje a píše ďalšiu žobračenku“, ako mi pred pár dňami na tieto prosby žartom povedal môj priateľ profesor teológie, ale hneď aj dodal, pokračuj v tom. Robím však len to, čo nám povedal Pán Ježiš, ktorého slova sú zaznamenané v Lukášovi 11,9: „A ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám.“. Je mojou úlohou aj povinnosťou, ako človeka povereného vedením Slovenskej biblickej spoločnosti zabezpečiť jej činnosť, rozvoj a napredovanie pri šírení Božieho slova, preto aj tieto možno „otravné“ moje slová k vám.

Viem, každý z nás máme množstvo výdavkov a rôznych finančných potrieb, či už doma v rodine, ale aj okolo seba (cirkev, zbor, kostol, škola, charita ...) a naše prostriedky sú obmedzené. Avšak prostriedky nášho Nebeského Otca sú neobmedzené. Na stretnutiach s mladými, keď hovoríme o pomoci a charite a padne otázka, kde na to zobrať zvyknem okrem iného povedať: „... o jednu kávu, alebo kolu, či pivo (doplňte si podľa seba čo sa hodí) týždenne menej a zostane ti minimálne 8-10 eur mesačne, ktoré môžu pomôcť iným“. Viem o človeku, ktorý v týždni vynechá jeden obed a stravný lístok dáva sociálne slabým. Nápadov je veľa, len treba chcieť. Tí čo máte akurát, alebo dokonca málo na prežitie a ozaj už nemáte z čoho „ubrať“, modlite sa, aby tí čo majú dostatok neváhali s pomocou a dali aj za vás. Vy čo máte dostatok, nezabúdajte, že je to len z Božej milosti a pomôžte prispieť aj za tých, čo sa za vás modlia. Sme len správcovia toho čo nám Boh zveril a je na nás ako pozorne budeme počúvať Jeho hlas cez Ducha svätého, kde potrebuje tieto nám zverené prostriedky umiestniť, pričom nezabúdajme na slová Písma uvedené v 1Pt 4,10: „Ako dobrí správcovia mnohorakej Božej milosti slúžte si navzájom každý tým duchovným darom, ktorý prijal.“.

Túto stránku biblia.sk navštívi ročne cca 150 000 jedinečných návštevníkov, na čo som pred časom humorne reagoval slovami, že keby každý používateľ dal len euro za rok, mali by sme pokryté ročné náklady potrebné na činnosť biblickej spoločnosti. Za prvých 10 mesiacov tohto roku nám prispelo priamo na účet 99 darcov (ďakujeme), z ktorých je 21 pravidelných mesačných prispievateľov. Pravidelní mesačný prispievatelia nám vytvárajú priestor veci lepšie plánovať a predpokladať s akými prostriedkami môžeme počítať, či už na prevádzku, alebo na ďalšie vydavateľské tituly. Sme vďační za každý príspevok či je veľký alebo malý, každý je pre nás záväzkom a zároveň povzbudením pokračovať v nastúpenej ceste. Okrem vašich priamych príspevkov na účet, možno si ani neuvedomujete, ale môžete nás podporiť aj kúpou kníh, ktoré si objednáte cez náš eshop.biblia.sk, kde v súčasnosti môžeme z Božej milosti vám ponúknuť až 1200 druhov aktívnych titulov Biblií a duchovnej literatúry.

Slovenská biblická spoločnosť je tu 31 rokov a svojou činnosťou pomáha šíriť Božie slovo nielen v písanej, ale aj digitálnej a audio forme. Pomôžte nám pokračovať v tejto práci na Božom diele a staňte sa jej súčasťou cez váš príspevok, „Každý tak, ako si umienil v srdci: Nie s nevôľou alebo z donútenia, lebo ochotného darcu miluje Boh.“ (2Kor 9,7).

Za každý dar úprimné Pán Boh zaplať.

Štefan Ševčik – poverený vedením Slovenskej biblickej spoločnosti

Chcem darovať
Príhovor a prosba

31. kapitola

Jákobov odchod od Lábána

1 Tu počul Lábánových synov, ako si vraveli: Jákob pobral všetko, čo mal náš otec, a všetko naše bohatstvo získal z toho, čo patrilo nášmu otcovi.
2 A Jákob zbadal na Lábánovej tvári, že už nie je k nemu taký ako predtým. 3 Vtedy Hospodin riekol Jákobovi: Vráť sa do krajiny svojich otcov, do svojho rodiska, a ja budem s tebou. 4 Nato dal Jákob zavolať Ráchel a Leu na pole ku svojmu stádu 5 a povedal im: Vášmu otcovi vidím na tvári, že nie je voči mne taký, ako býval predtým; ale Boh mojich otcov bol so mnou. 6 Samy viete, že som z celej sily slúžil vášmu otcovi; 7 váš otec ma však oklamal a desať ráz mi zmenil odmenu, ale Boh mu nedovolil ublížiť mi. 8 Ak povedal: Fľakaté budú ti odmenou, celé stádo donášalo fľakaté, ale ak povedal: Pruhované ti budú odmenou, celé stádo donášalo pruhované. 9 Tak Boh odňal stádo vášmu otcovi a dal ho mne. 10 V čase ruje stáda pozdvihol som oči a vo sne som videl, že barany, čo vyskakovali na bahnice, boli pruhované, fľakaté a strakaté. 11 Vtedy ma anjel Boží vo sne oslovil: Jákob! Ja som odpovedal: Tu som. 12 A riekol mi: Pozdvihni oči a pozri: Všetky barany, čo vyskakujú na bahnice, sú pruhované, fľakaté a strakaté, lebo som videl všetko, čo ti Lábán robí. 13 Ja som Boh Bételu, kde si pomazal posvätný stĺp a kde si mi dal sľub. Teraz sa pober, odíď z tejto krajiny a vráť sa do svojej rodnej zeme. 14 Potom Ráchel a Lea mu odpovedali: Máme my ešte podiel a dedičstvo v dome svojho otca? 15 Či nás nepokladá za cudzinky? Veď nás predal a aj peniaze za nás úplne strovil. 16 Veď všetko bohatstvo, ktoré Boh odňal nášmu otcovi, patrí nám a našim synom. Teraz teda urob všetko, čo ti Boh povedal. 17 Vtedy sa Jákob pobral, vysadil svojich synov a svoje ženy na ťavy 18 a odviedol všetok svoj statok i všetko, čo mal, čo si nadobudol, totiž svoj vlastný statok nadobudnutý v Paddán-Arame, aby sa dostal k svojmu otcovi Izákovi do Kanaánu. 19 Lábán odišiel strihať svoje ovce; zatiaľ Ráchel ukradla teráfim, ktoré patrili jej otcovi. 20 Tak Jákob oklamal Sýrčana Lábána, keďže mu neoznámil, že chce utiecť. 21 A utiekol so všetkým, čo mal. Vzchopil sa, prebrodil Eufrat a obrátil sa smerom ku Gileádskemu pohoriu.

Lábán prenasleduje Jákoba

22 Keď na tretí deň povedali Lábánovi, že Jákob ušiel,
23 vzal so sebou svojich príbuzných, prenasledoval ho sedem dní cesty a dohonil ho na Gileádskom pohorí. 24 V noci však Boh prišiel vo sne k Lábánovi a riekol mu: Chráň sa akokoľvek dohovárať Jákobovi. 25 Keď Lábán dostihol Jákoba, Jákob si práve rozložil stan na vrchu. Lábán sa rozložil so svojimi príbuznými na Gileádskom pohorí. 26 Vtedy Lábán povedal Jákobovi: Čo si to urobil? Veď si ma oklamal a dcéry si mi odviedol ako vojnové zajatkyne. 27 Prečo si mi zatajil, že hodláš ujsť, a prečo si ma okradol? Neoznámil si mi to, aby som ťa mohol s radosťou vypraviť so spevmi, s bubnami a harfami, 28 a nedovolil si mi pobozkať vnukov a dcéry. To si urobil nerozumne. 29 Mal by som dosť moci urobiť vám zle, ale minulej noci mi Boh vašich otcov hovoril takto: Chráň sa akokoľvek dohovárať Jákobovi! 30 Ale keď si už nadobro odišiel, lebo si veľmi túžil po otcovskom dome, prečo si ukradol mojich bôžikov? 31 Tu Jákob odpovedal a riekol Lábánovi: Nuž, bál som sa, lebo som si myslel, že by si mi mohol nasilu odňať svoje dcéry. 32 U koho však nájdeš svojich bôžikov, ten nech neostane nažive; v prítomnosti našich príbuzných si poprezeraj, čo je u mňa, a vezmi si, čo je tvoje. Jákob totiž nevedel, že ich Ráchel ukradla. 33 Lábán vošiel do Jákobovho stanu, do stanu Leinho i do stanu oboch dievok, ale nenašiel nič. Potom vyšiel zo stanu Leinho a vošiel do stanu Ráchelinho. 34 Ráchel však vzala teráfim a položila ich do ťavieho sedla a posadila sa na ne. Lábán prekutal celý stan, ale nenašiel nič. 35 Ona však povedala otcovi: Nehnevaj sa, pane môj, že nemôžem vstať pred tebou, lebo mám to, čo mávajú ženy. Hľadal teda, ale teráfim nenašiel. 36 Tu sa Jákob nahneval a povadil s Lábánom. A Jákob v odpovedi povedal Lábánovi: V čom je môj priestupok a môj hriech, že si ma tak zúrivo prenasledoval? 37 Veď si mi prekutal všetky veci. Čože si našiel zo všetkých vecí svojho domu? Polož to sem pred mojich a tvojich príbuzných, nech oni rozhodnú medzi nami dvoma. 38 Už je tomu dvadsať rokov, čo som u teba: tvoje bahnice a kozy nikdy nezvrhli a z baranov tvojho stáda som nejedával. 39 Nedonášal som ti, čo zver roztrhala, sám som nahrádzal škodu; odo mňa si požadoval, čo mi ukradli vo dne, i to, čo mi ukradli v noci. 40 Stávalo sa, že ma vo dne morila horúčosť a v noci mráz, a spánok unikal mojim očiam. 41 Toto som mával v tvojom dome po dvadsať rokov; štrnásť rokov som ti slúžil za tvoje dve dcéry a šesť rokov za stádo od teba. Pritom si mi desať razy zmenil odmenu. 42 Keby nebol so mnou Boh môjho otca, Boh Abrahámov, a Ten, ktorého sa bál Izák, veru by si ma bol prepustil naprázdno. Ale Boh videl moje trápenie i lopotu mojich rúk, preto ťa minulej noci napomenul.

Lábánovo zmierenie s Jákobom

43 Potom Lábán odvetil Jákobovi: Tieto dcéry sú moje dcéry a títo synovia sú moji synovia, i stádo je moje stádo; moje je všetko, čo tu vidíš. Čo však môžem urobiť dnes s týmito svojimi dcérami a so synmi, ktorých ony zrodili?
44 Poď teda, uzavrieme zmluvu, ja i ty; nech ona bude svedectvom medzi mnou a tebou. 45 Vtedy Jákob vzal kameň a vztýčil ho ako posvätný stĺp. 46 Jákob povedal svojim príbuzným: Nazbierajte kamenia! I nabrali kamenia, urobili hromadu a tam na tej hromade jedli. 47 Lábán ju potom pomenoval Jegar Sahadútá a Jákob ju pomenoval Gal-Ed. 48 Nato Lábán povedal: Táto hromada je dnes svedkom medzi mnou a tebou; preto sa volá Gal-Ed 49 a Micpá, lebo povedal: Nech Hospodin dozerá na mňa a na teba, keď sa rozídeme. 50 Keby si zle zaobchádzal s mojimi dcérami, alebo by si pribral iné ženy k mojim dcéram, pamätaj, že Boh je svedkom medzi mnou a tebou, aj keď nieto nikoho z ľudí pri nás. 51 Potom Lábán povedal Jákobovi: Hľa, tu je hromada, a hľa, tu je posvätný stĺp, ktorý som vztýčil medzi mnou a tebou; 52 táto hromada bude svedkom, svedkom bude i tento posvätný stĺp, že neprejdem za túto hromadu k tebe, ani ty neprejdeš za túto hromadu a za tento posvätný stĺp ku mne so zlým úmyslom. 53 Boh Abrahámov a Boh Náchórov, Boh ich otcov, nech súdi medzi nami. A Jákob prisahal na Toho, ktorého sa bál jeho otec Izák. 54 Jákob priniesol aj obeť na vrchu a pozval svojich príbuzných, aby hodovali s ním. Potom hodovali aj prenocovali na vrchu.